WEBVTT 00:00:00.000 --> 00:00:02.000 Vesmír 00:00:02.000 --> 00:00:04.000 je naozaj veľký. 00:00:04.000 --> 00:00:07.000 Žijeme v galaxii, v Galaxii Mliečna cesta. 00:00:07.000 --> 00:00:10.000 V Galaxii Mliečna cesta je približne sto miliárd hviezd. 00:00:10.000 --> 00:00:12.000 Ak si vezmete fotoaparát, 00:00:12.000 --> 00:00:14.000 namierite ho na náhodnú časť oblohy 00:00:14.000 --> 00:00:16.000 a clonu necháte otvorenú, 00:00:16.000 --> 00:00:19.000 tak pokiaľ je váš fotoaparát pripevnený k Hubblovmu vesmírnemu teleskopu, 00:00:19.000 --> 00:00:21.000 uvidíte niečo podobné. 00:00:21.000 --> 00:00:24.000 Každá z týchto bodiek 00:00:24.000 --> 00:00:26.000 je galaxia približne taká veľká, ako je naša Mliečna cesta 00:00:26.000 --> 00:00:29.000 a v každej z týchto bodiek je sto miliárd hviezd. 00:00:29.000 --> 00:00:32.000 V pozorovateľnej časti vesmíru 00:00:32.000 --> 00:00:34.000 sa nachádza asi sto miliárd galaxií. 00:00:34.000 --> 00:00:36.000 100 miliárd je jediné číslo, ktoré potrebujete vedieť. 00:00:36.000 --> 00:00:39.000 Vek vesmíru medzi súčasnosťou a Veľkým treskom 00:00:39.000 --> 00:00:41.000 je sto miliárd psích rokov. 00:00:41.000 --> 00:00:43.000 (Smiech) 00:00:43.000 --> 00:00:46.000 Hovorí nám to niečo o našom mieste vo vesmíre. NOTE Paragraph 00:00:46.000 --> 00:00:48.000 Takýto obrázok môžete jednoducho obdivovať. 00:00:48.000 --> 00:00:50.000 Je mimoriadne nádherný. 00:00:50.000 --> 00:00:53.000 Často som uvažoval nad tým, čo je tým evolučným tlakom, 00:00:53.000 --> 00:00:56.000 ktorý prinútil našich predkov v stepi prispôsobiť sa a vyvinúť sa tak, 00:00:56.000 --> 00:00:58.000 aby si skutočne vychutnali fotografie galaxií, 00:00:58.000 --> 00:01:00.000 keď žiadne nemali. 00:01:00.000 --> 00:01:02.000 Takisto by sme to chceli pochopiť. 00:01:02.000 --> 00:01:06.000 Ako kozmológ sa chcem spýtať: „Prečo je vesmír takýto?“ 00:01:06.000 --> 00:01:09.000 Podstatná stopa, ktorú máme, je skutočnosť, že vesmír sa časom mení. 00:01:09.000 --> 00:01:12.000 Ak by ste sa pozreli na jednu z týchto galaxií a zmerali jej rýchlosť, 00:01:12.000 --> 00:01:14.000 vzďaľovala by sa od vás. 00:01:14.000 --> 00:01:16.000 Ak by ste sa pozreli na ešte vzdialenejšiu galaxiu, 00:01:16.000 --> 00:01:18.000 vzďaľovala by sa ešte rýchlejšie. 00:01:18.000 --> 00:01:20.000 Hovoríme teda, že vesmír sa rozpína. NOTE Paragraph 00:01:20.000 --> 00:01:22.000 Samozrejme to znamená, že v minulosti 00:01:22.000 --> 00:01:24.000 boli veci pri sebe bližšie. 00:01:24.000 --> 00:01:26.000 V minulosti bol vesmír hustejší 00:01:26.000 --> 00:01:28.000 a tiež horúcejší. 00:01:28.000 --> 00:01:30.000 Ak veci stláčate dokopy, teplota stúpa. 00:01:30.000 --> 00:01:32.000 To nám dáva zmysel. 00:01:32.000 --> 00:01:34.000 To, čo nám už tak veľmi zmysel nedáva je fakt, 00:01:34.000 --> 00:01:37.000 že vesmír v ranom období blízko Veľkého tresku 00:01:37.000 --> 00:01:39.000 bol tiež veľmi, veľmi pravidelný. 00:01:39.000 --> 00:01:41.000 Môžete si pomyslieť, že to vôbec nie je prekvapujúce. 00:01:41.000 --> 00:01:43.000 Vzduch v tejto miestnosti je veľmi pravidelný. 00:01:43.000 --> 00:01:46.000 Môžete povedať: „Nuž, možno sa veci sami od seba stali pravidelnými.“ 00:01:46.000 --> 00:01:49.000 Podmienky blízko Veľkého tresku sú veľmi, veľmi rozdielne 00:01:49.000 --> 00:01:51.000 od podmienok vzduchu v tejto miestnosti. 00:01:51.000 --> 00:01:53.000 Najmä preto, lebo veci boli omnoho hustejšie. 00:01:53.000 --> 00:01:55.000 Gravitačná príťažlivosť vecí 00:01:55.000 --> 00:01:57.000 bola blízko Veľkého tresku oveľa silnejšia. NOTE Paragraph 00:01:57.000 --> 00:01:59.000 To, o čom musíte premýšľať, je fakt, 00:01:59.000 --> 00:02:01.000 že máme vesmír so sto miliardami galaxií, 00:02:01.000 --> 00:02:03.000 kde má každá sto miliárd hviezd. 00:02:03.000 --> 00:02:06.000 V raných dobách bolo týchto sto miliárd galaxií 00:02:06.000 --> 00:02:09.000 stlačených na približne takúto veľkosť, 00:02:09.000 --> 00:02:11.000 doslova, v tomto ranom období. 00:02:11.000 --> 00:02:13.000 Musíte si predstaviť toto stláčanie 00:02:13.000 --> 00:02:15.000 bez akýchkoľvek nedokonalostí, 00:02:15.000 --> 00:02:17.000 bez žiadnych malých škvŕn, 00:02:17.000 --> 00:02:19.000 kde by bolo viac atómov ako hocikde inde, 00:02:19.000 --> 00:02:22.000 pretože ak by to tak bolo, zrútili by sa pod gravitačnou príťažlivosťou 00:02:22.000 --> 00:02:24.000 do obrovskej čiernej diery. 00:02:24.000 --> 00:02:27.000 Udržiavať v ranom období vesmír veľmi, veľmi pravidelný 00:02:27.000 --> 00:02:29.000 nie je ľahké. Je to chúlostivé usporiadanie. 00:02:29.000 --> 00:02:31.000 Je to stopa toho, 00:02:31.000 --> 00:02:33.000 že raný vesmír nie je vybraný náhodne. 00:02:33.000 --> 00:02:35.000 Existuje niečo, čo ho tak vytvorilo. 00:02:35.000 --> 00:02:37.000 Radi by sme vedeli, čo to bolo. NOTE Paragraph 00:02:37.000 --> 00:02:40.000 Časť toho, čo o tom vieme, nám poskytol Ludwig Boltzmann, 00:02:40.000 --> 00:02:43.000 rakúsky fyzik, v 19. storočí. 00:02:43.000 --> 00:02:46.000 Boltzmannov prínos bol v tom, že nám pomohol chápať entropiu. 00:02:46.000 --> 00:02:48.000 O entropii ste už počuli. 00:02:48.000 --> 00:02:51.000 Je to náhodnosť, neporiadok, chaotickosť niektorých systémov. 00:02:51.000 --> 00:02:53.000 Boltzmann nám dal vzorec, 00:02:53.000 --> 00:02:55.000 ktorý je teraz vytesaný na jeho náhrobku 00:02:55.000 --> 00:02:57.000 a tento vzorec skutočne stanovuje, čo to entropia je. 00:02:57.000 --> 00:02:59.000 Je to v podstate len konštatovanie, 00:02:59.000 --> 00:03:01.000 že entropia je množstvo spôsobov, 00:03:01.000 --> 00:03:04.000 akými môžeme preskupiť komponenty systému tak, že si to nevšimnete 00:03:04.000 --> 00:03:06.000 a ten na mikroskopickej úrovni vyzerá rovnako. 00:03:06.000 --> 00:03:08.000 Keď si vezmete vzduch v tejto miestnosti, 00:03:08.000 --> 00:03:11.000 nevšímate si každý jednotlivý atóm. 00:03:11.000 --> 00:03:13.000 Usporiadanie s nízkou entropiou je také, 00:03:13.000 --> 00:03:15.000 v ktorom je len niekoľko podobných rozostavení. 00:03:15.000 --> 00:03:17.000 Usporiadanie s vysokou entropiou je také, 00:03:17.000 --> 00:03:19.000 kde je podobných rozostavení mnoho. 00:03:19.000 --> 00:03:21.000 Toto je veľmi dôležité preniknutie do podstaty veci, 00:03:21.000 --> 00:03:23.000 pretože nám pomáha vysvetliť 00:03:23.000 --> 00:03:25.000 druhý zákon termodynamiky, 00:03:25.000 --> 00:03:28.000 zákon, v ktorom sa hovorí o tom, že vo vesmíre 00:03:28.000 --> 00:03:30.000 alebo jeho izolovanej časti, entropia stúpa. NOTE Paragraph 00:03:30.000 --> 00:03:32.000 Dôvod na toto stúpanie je jednoducho ten, 00:03:32.000 --> 00:03:35.000 že existuje oveľa viac spôsobov, 00:03:35.000 --> 00:03:37.000 ako mať vysokú entropiu a nie nízku. 00:03:37.000 --> 00:03:39.000 Je to fantastické preniknutie do podstaty veci, 00:03:39.000 --> 00:03:41.000 ale nezahŕňa všetko. 00:03:41.000 --> 00:03:43.000 Mimochodom, toto chápanie stúpania entropie 00:03:43.000 --> 00:03:46.000 stojí za podstatou toho, čo nazývame šíp času, 00:03:46.000 --> 00:03:48.000 rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou. 00:03:48.000 --> 00:03:50.000 Všetky rozdiely, 00:03:50.000 --> 00:03:52.000 ktoré existujú medzi minulosťou a budúcnosťou, 00:03:52.000 --> 00:03:54.000 sú tu kvôli tomu, že entropia stúpa. 00:03:54.000 --> 00:03:57.000 Ide o skutočnosť, že si môžete pamätať minulosť, ale nie budúcnosť. 00:03:57.000 --> 00:04:00.000 Skutočnosť, že sa narodíte, potom žijete a nakoniec zomriete, 00:04:00.000 --> 00:04:02.000 vždy v tomto poradí. 00:04:02.000 --> 00:04:04.000 Je to preto, lebo entropia stúpa. 00:04:04.000 --> 00:04:06.000 Boltzmann vysvetľoval, že ak začnete s nízkou entropiou, 00:04:06.000 --> 00:04:08.000 je úplne prirodzené, že stúpa, 00:04:08.000 --> 00:04:11.000 lebo existuje viac možností, ako mať vysokú entropiu. 00:04:11.000 --> 00:04:13.000 Nevysvetlil však, 00:04:13.000 --> 00:04:16.000 prečo bola entropia na začiatku vždy nízka. NOTE Paragraph 00:04:16.000 --> 00:04:18.000 Skutočnosť, že entropia vesmíru bola nízka, 00:04:18.000 --> 00:04:20.000 bola odzrkadlením faktu, 00:04:20.000 --> 00:04:22.000 že raný vesmír bol veľmi, veľmi pravidelný. 00:04:22.000 --> 00:04:24.000 Radi by sme to pochopili. 00:04:24.000 --> 00:04:26.000 Je to práca nás - kozmológov. 00:04:26.000 --> 00:04:28.000 Nanešťastie to nie je práve problém, 00:04:28.000 --> 00:04:30.000 ktorému venujeme dostatočnú pozornosť. 00:04:30.000 --> 00:04:32.000 Je to jedna z prvých vecí, ktoré by ľudia povedali, 00:04:32.000 --> 00:04:34.000 ak by ste sa spýtali moderného kozmológa: 00:04:34.000 --> 00:04:36.000 „O akých problémoch sa snažíme hovoriť?“ 00:04:36.000 --> 00:04:38.000 Jeden z tých, ktorí chápali, že je to problém, 00:04:38.000 --> 00:04:40.000 bol Richard Feynman. 00:04:40.000 --> 00:04:42.000 Pred 50 rokmi mal sériu rozličných prednášok. 00:04:42.000 --> 00:04:44.000 Mal populárne prednášky, 00:04:44.000 --> 00:04:46.000 ktoré boli vydané v knižnej podobe s názvom „O povahe fyzikálnych zákonov“. 00:04:46.000 --> 00:04:48.000 Prednášal študentom na Kalifornskom technologickom inštitúte Caltech 00:04:48.000 --> 00:04:50.000 a tieto prednášky boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky z fyziky“. 00:04:50.000 --> 00:04:52.000 Ďalšie prednášky študentom na Caltechu 00:04:52.000 --> 00:04:54.000 boli vydané pod názvom „Feynmanove prednášky o gravitácii“. 00:04:54.000 --> 00:04:57.000 V každej z týchto kníh, v každej z tohto súboru prednášok, 00:04:57.000 --> 00:04:59.000 zdôrazňoval tento rébus: 00:04:59.000 --> 00:05:02.000 „Prečo mal raný vesmír takú nízku entropiu?“ NOTE Paragraph 00:05:02.000 --> 00:05:04.000 Hovorí takto, ale nejdem napodobňovať jeho prízvuk, 00:05:04.000 --> 00:05:07.000 hovorí: „Z nejakého dôvodu mal vesmír v jednom bode 00:05:07.000 --> 00:05:10.000 veľmi nízku entropiu kvôli svojmu energetickému obsahu 00:05:10.000 --> 00:05:12.000 a odvtedy entropia stúpa. 00:05:12.000 --> 00:05:15.000 Šíp času sa nedá úplne pochopiť, 00:05:15.000 --> 00:05:18.000 kým nie je záhada o začiatkoch histórie vesmíru 00:05:18.000 --> 00:05:20.000 stále viac poodhalenejšia 00:05:20.000 --> 00:05:22.000 od špekulácií smerom k chápaniu.“ 00:05:22.000 --> 00:05:24.000 To je teda naša práca. 00:05:24.000 --> 00:05:26.000 Chceme to vedieť a odvtedy prešlo už 50 rokov. Myslíte si: „Samozrejme, 00:05:26.000 --> 00:05:28.000 odvtedy sme už na to prišli.“ 00:05:28.000 --> 00:05:30.000 Pravda je však taká, že sme na to doteraz neprišli. NOTE Paragraph 00:05:30.000 --> 00:05:32.000 Je to preto, lebo tento problém sa skôr skomplikoval 00:05:32.000 --> 00:05:34.000 ako vyriešil 00:05:34.000 --> 00:05:36.000 a to kvôli tomu, že v roku 1998 00:05:36.000 --> 00:05:39.000 sme sa o vesmíre dozvedeli niečo rozhodujúce, čo sme predtým nevedeli. 00:05:39.000 --> 00:05:41.000 Zistili sme, že vesmír sa nielen rozpína, 00:05:41.000 --> 00:05:43.000 ale že sa toto rozpínanie aj zrýchľuje. 00:05:43.000 --> 00:05:45.000 Ak sa pozriete na galaxiu, pohybuje sa smerom od nás. 00:05:45.000 --> 00:05:47.000 Ak by ste sa vrátili o miliardu rokov a pozreli by ste sa na ňu opäť, 00:05:47.000 --> 00:05:50.000 pohybovala by sa od nás ešte rýchlejšie. 00:05:50.000 --> 00:05:53.000 Jednotlivé galaxie sa od nás vzďaľujú stále rýchlejšie a rýchlejšie 00:05:53.000 --> 00:05:55.000 a tak hovoríme, že vesmír sa zrýchľuje. 00:05:55.000 --> 00:05:57.000 Na rozdiel od nízkej entropie raného vesmíru, 00:05:57.000 --> 00:05:59.000 hoci na toto odpoveď nepoznáme, 00:05:59.000 --> 00:06:01.000 máme aspoň dobrú teóriu, ktorá to dokáže vysvetliť, 00:06:01.000 --> 00:06:03.000 ak je tá teória správna, 00:06:03.000 --> 00:06:05.000 a je to teória tmavej energie. 00:06:05.000 --> 00:06:08.000 Je to len myšlienka toho, že samotný prázdny priestor má energiu. NOTE Paragraph 00:06:08.000 --> 00:06:11.000 V každom centimetri kubickom priestoru, 00:06:11.000 --> 00:06:13.000 či už v ňom hmota je alebo nie je, 00:06:13.000 --> 00:06:15.000 či už v ňom sú alebo nie sú častice, hmota, radiácia alebo hocičo iné, 00:06:15.000 --> 00:06:18.000 vždy sa tam nachádza energia, dokonca v samotnom priestore. 00:06:18.000 --> 00:06:20.000 Podľa Einsteina táto energia 00:06:20.000 --> 00:06:23.000 tlačí na vesmír. 00:06:23.000 --> 00:06:25.000 Je to neustály impulz, 00:06:25.000 --> 00:06:27.000 ktorý odtláča galaxie jednu od druhej, 00:06:27.000 --> 00:06:30.000 pretože tmavá energia, na rozdiel od hmoty alebo radiácie, 00:06:30.000 --> 00:06:33.000 neslabne s tým, ako sa vesmír rozpína. 00:06:33.000 --> 00:06:35.000 Množstvo energie v centimetri kubickom 00:06:35.000 --> 00:06:37.000 ostáva rovnaké, 00:06:37.000 --> 00:06:39.000 dokonca aj vtedy, keď sa vesmír neustále zväčšuje. 00:06:39.000 --> 00:06:42.000 Má to rozhodujúci dopad na to, 00:06:42.000 --> 00:06:45.000 čo bude robiť vesmír v budúcnosti, 00:06:45.000 --> 00:06:47.000 pretože vesmír sa bude navždy rozpínať. NOTE Paragraph 00:06:47.000 --> 00:06:49.000 Keď som bol vo vašom veku, 00:06:49.000 --> 00:06:51.000 nevedeli sme, čo bude vesmír robiť. 00:06:51.000 --> 00:06:54.000 Niektorí si mysleli, že vesmír sa v budúcnosti opäť zrúti do seba. 00:06:54.000 --> 00:06:56.000 Einstein mal túto myšlienku rád, 00:06:56.000 --> 00:06:59.000 ale ak existuje tmavá energia, ktorá sa nerozplynie, 00:06:59.000 --> 00:07:02.000 vesmír bude naďalej pokračovať v rozpínaní až na veky vekov. 00:07:02.000 --> 00:07:04.000 Bolo to tak pred 14 miliardami rokov, 00:07:04.000 --> 00:07:06.000 100 miliardami psích rokov, 00:07:06.000 --> 00:07:09.000 ale bude to pokračovať až nekonečný počet rokov do budúcnosti. 00:07:09.000 --> 00:07:12.000 Na druhej strane sa nám priestor zdá byť 00:07:12.000 --> 00:07:14.000 v každom zmysle konečný. 00:07:14.000 --> 00:07:16.000 Priestor môže byť konečný alebo nekonečný, 00:07:16.000 --> 00:07:18.000 ale pretože sa vesmír zrýchľuje, 00:07:18.000 --> 00:07:20.000 existujú časti, ktoré nemôžeme vidieť 00:07:20.000 --> 00:07:22.000 a ani ich nikdy neuvidíme. 00:07:22.000 --> 00:07:24.000 Máme prístup len do obmedzenej oblasti vesmíru, 00:07:24.000 --> 00:07:26.000 ktorá je obklopená horizontom. 00:07:26.000 --> 00:07:28.000 Teda, aj keď čas bude navždy plynúť, 00:07:28.000 --> 00:07:30.000 vesmír je pre nás obmedzený. 00:07:30.000 --> 00:07:33.000 Nakoniec, prázdny priestor má teplotu. NOTE Paragraph 00:07:33.000 --> 00:07:35.000 V 70-tych rokoch nám Stephen Hawking povedal, 00:07:35.000 --> 00:07:37.000 že čierna diera, aj keď si myslíte, že je čierna, 00:07:37.000 --> 00:07:39.000 vlastne vyžaruje radiáciu, 00:07:39.000 --> 00:07:41.000 ak vezmete do úvahy kvantovú mechaniku. 00:07:41.000 --> 00:07:44.000 Zakrivenie časopriestoru okolo čiernej diery 00:07:44.000 --> 00:07:47.000 prebúdza k životu kvantovo-mechanickú fluktuáciu 00:07:47.000 --> 00:07:49.000 a čierna diera vydáva žiarenie. 00:07:49.000 --> 00:07:52.000 V úplne podobnom výpočte Hawkinga a Garyho Gibbonsa 00:07:52.000 --> 00:07:55.000 sa ukázalo, že ak máte tmavú energiu v prázdnom priestore, 00:07:55.000 --> 00:07:58.000 potom celý vesmír vydáva žiarenie. 00:07:58.000 --> 00:08:00.000 Energia prázdneho priestoru 00:08:00.000 --> 00:08:02.000 oživuje kvantové fluktuácie 00:08:02.000 --> 00:08:04.000 a tak hoci vesmír bude trvať naveky 00:08:04.000 --> 00:08:07.000 a normálna hmota a radiácia sa rozplynie, 00:08:07.000 --> 00:08:09.000 stále bude existovať istá forma radiácie, 00:08:09.000 --> 00:08:11.000 nejaké termálne fluktuácie, 00:08:11.000 --> 00:08:13.000 dokonca aj v prázdnom priestore. 00:08:13.000 --> 00:08:15.000 Znamená to, 00:08:15.000 --> 00:08:17.000 že vesmír je ako krabica s plynom, 00:08:17.000 --> 00:08:19.000 ktorý vydrží naveky. 00:08:19.000 --> 00:08:21.000 Aký to má teda zmysel? NOTE Paragraph 00:08:21.000 --> 00:08:24.000 Toto tvrdenie študoval v 19. storočí Boltzmann. 00:08:24.000 --> 00:08:27.000 Povedal: „Entropia stúpa, 00:08:27.000 --> 00:08:29.000 pretože pre vesmír existuje oveľa, oveľa viac spôsobov, 00:08:29.000 --> 00:08:32.000 ako mať vysokú entropiu a nie nízku.“ 00:08:32.000 --> 00:08:35.000 Je to však pravdepodobnostný výrok. 00:08:35.000 --> 00:08:37.000 Pravdepodobne bude stúpať 00:08:37.000 --> 00:08:39.000 a pravdepodobnosť je nesmierne obrovská. 00:08:39.000 --> 00:08:41.000 Nemusíte si však robiť starosti kvôli tomu, 00:08:41.000 --> 00:08:45.000 že vzduch v tejto miestnosti sa presunie len do jednej jej časti a tak nás udusí. 00:08:45.000 --> 00:08:47.000 Je to veľmi, veľmi nepravdepodobné. 00:08:47.000 --> 00:08:49.000 Ak neberieme do úvahy možnosť, že by zamkli dvere 00:08:49.000 --> 00:08:51.000 a nechali nás tu doslova navždy. 00:08:51.000 --> 00:08:53.000 Vtedy by sa to stalo. 00:08:53.000 --> 00:08:55.000 Všetko, čo je povolené, 00:08:55.000 --> 00:08:58.000 každé usporiadanie, v ktorom môžu existovať molekuly v tejto miestnosti, 00:08:58.000 --> 00:09:00.000 nakoniec môže byť realitou. NOTE Paragraph 00:09:00.000 --> 00:09:03.000 Boltzmann teda hovorí: „Pozrite, môžete začať s vesmírom, 00:09:03.000 --> 00:09:05.000 ktorý sa nachádzal v tepelnej rovnováhe.“ 00:09:05.000 --> 00:09:08.000 Nevedel o Veľkom tresku. Nevedel o rozpínaní vesmíru. 00:09:08.000 --> 00:09:11.000 Myslel si, že priestor a čas vysvetlil Isaac Newton, 00:09:11.000 --> 00:09:13.000 a že boli absolútne a jednoducho tak navždy ostali. 00:09:13.000 --> 00:09:15.000 Jeho myšlienka prirodzeného vesmíru bola teda tou, 00:09:15.000 --> 00:09:18.000 v ktorej boli molekuly vzduchu len tak pravidelne rozmiestnené, 00:09:18.000 --> 00:09:20.000 molekuly všetkého. 00:09:20.000 --> 00:09:23.000 Ak by ste však boli Boltzmannom, vedeli by ste, že keby ste čakali dostatočne dlho, 00:09:23.000 --> 00:09:26.000 náhodná fluktuácia týchto molekúl 00:09:26.000 --> 00:09:28.000 ich z času na čas dovedie 00:09:28.000 --> 00:09:30.000 do usporiadania s nízkou entropiou 00:09:30.000 --> 00:09:32.000 a potom, samozrejme, v prirodzenom slede, 00:09:32.000 --> 00:09:34.000 sa budú naspäť rozpínať. 00:09:34.000 --> 00:09:36.000 Entropia teda nemusí vždy stúpať. 00:09:36.000 --> 00:09:39.000 Fluktuácie dokážete dostať na nízku entropiu, 00:09:39.000 --> 00:09:41.000 do usporiadanejších situácií. NOTE Paragraph 00:09:41.000 --> 00:09:43.000 Nuž, ak je to pravda, 00:09:43.000 --> 00:09:45.000 Boltzmann teda vynachádza 00:09:45.000 --> 00:09:47.000 dve veľmi moderne znejúce myšlienky, 00:09:47.000 --> 00:09:50.000 multivesmír a antropogenetický princíp. 00:09:50.000 --> 00:09:52.000 Hovorí, že problém s tepelnou rovnováhou je v tom, 00:09:52.000 --> 00:09:54.000 že tam nedokážeme žiť. 00:09:54.000 --> 00:09:57.000 Pamätajte, samotný život závisí na šípe času. 00:09:57.000 --> 00:09:59.000 Nemohli by sme spracovávať informácie, 00:09:59.000 --> 00:10:01.000 metabolizovať, chodiť a hovoriť, 00:10:01.000 --> 00:10:03.000 ak by sme žili v tepelnej rovnováhe. 00:10:03.000 --> 00:10:05.000 Ak si teda predstavíte veľmi, veľmi veľký vesmír, 00:10:05.000 --> 00:10:07.000 nekonečne veľký vesmír, 00:10:07.000 --> 00:10:09.000 s časticami náhodne vrážajúcimi do seba, 00:10:09.000 --> 00:10:12.000 občas sa tam vyskytnú malé fluktuácie v stavoch nízkej entropie 00:10:12.000 --> 00:10:14.000 a potom sa opäť uvoľnia. 00:10:14.000 --> 00:10:16.000 Vyskytnú sa tam však aj veľké fluktuácie. 00:10:16.000 --> 00:10:18.000 Z času na čas vytvoríte planétu, 00:10:18.000 --> 00:10:20.000 hviezdu, galaxiu 00:10:20.000 --> 00:10:22.000 alebo stovky miliárd galaxií. 00:10:22.000 --> 00:10:24.000 Boltzmann teda hovorí, 00:10:24.000 --> 00:10:27.000 že budeme žiť len v tej časti multivesmíru, 00:10:27.000 --> 00:10:30.000 v časti, kde je nekonečne veľká množina fluktuačných častíc, 00:10:30.000 --> 00:10:32.000 kde je možný život. 00:10:32.000 --> 00:10:34.000 To je oblasť, kde je entropia nízka. 00:10:34.000 --> 00:10:37.000 Náš vesmír je možno len jeden z takýchto vecí, 00:10:37.000 --> 00:10:39.000 ktoré sa z času na čas stávajú. NOTE Paragraph 00:10:39.000 --> 00:10:41.000 Vašou domácou úlohou je teraz 00:10:41.000 --> 00:10:43.000 o tom naozaj premýšľať a uvažovať, čo to znamená. 00:10:43.000 --> 00:10:45.000 Carl Sagan raz príslovečne povedal, 00:10:45.000 --> 00:10:47.000 že ak chcete upiecť jablkový koláč, 00:10:47.000 --> 00:10:50.000 musíte najprv vynájsť vesmír. 00:10:50.000 --> 00:10:52.000 Nemal však pravdu. 00:10:52.000 --> 00:10:55.000 Ak by ste v Boltzmannovom scenári chceli upiecť jablkový koláč, 00:10:55.000 --> 00:10:58.000 stačí, keď len počkáte na náhodný pohyb atómov, 00:10:58.000 --> 00:11:00.000 ktorý by vám jablkový koláč upiekol. 00:11:00.000 --> 00:11:02.000 Stane sa to oveľa častejšie, 00:11:02.000 --> 00:11:04.000 ako náhodný pohyb atómov, 00:11:04.000 --> 00:11:06.000 ktorý vám vytvorí sad jabloní, 00:11:06.000 --> 00:11:08.000 trochu cukru, rúru na pečenie 00:11:08.000 --> 00:11:10.000 a potom vám upečie jablkový koláč. 00:11:10.000 --> 00:11:13.000 Tento scenár vytvára predpovede. 00:11:13.000 --> 00:11:15.000 Tieto predpovede sú založené na tom, 00:11:15.000 --> 00:11:18.000 že fluktuácie, ktoré nás vytvárajú, sú minimálne. 00:11:18.000 --> 00:11:21.000 Dokonca aj keď si predstavíte, že miestnosť, v ktorej teraz sme, 00:11:21.000 --> 00:11:23.000 existuje a je skutočná, my sme tu 00:11:23.000 --> 00:11:25.000 a máme nielen naše spomienky, 00:11:25.000 --> 00:11:27.000 ale aj pocit, že vonku je niečo, 00:11:27.000 --> 00:11:31.000 čo sa volá Caltech, Spojené štáty americké a Galaxia Mliečna cesta, 00:11:31.000 --> 00:11:34.000 pre tieto pocity je oveľa ľahšie fluktuovať do nášho mozgu, 00:11:34.000 --> 00:11:36.000 ako keby sa mali náhodne zmeniť 00:11:36.000 --> 00:11:39.000 na Caltech, Spojené štáty americké a našu galaxiu. NOTE Paragraph 00:11:39.000 --> 00:11:41.000 Dobrá správa je tá, 00:11:41.000 --> 00:11:44.000 že tento scenár preto nefunguje, nie je správny. 00:11:44.000 --> 00:11:47.000 Tento scenár predpovedá, že by sme mali byť v stave minimálnej fluktuácie. 00:11:47.000 --> 00:11:49.000 Aj keby ste vynechali našu galaxiu, 00:11:49.000 --> 00:11:51.000 nedostali by ste sto miliárd iných galaxií. 00:11:51.000 --> 00:11:53.000 Pochopil to aj Feynman. 00:11:53.000 --> 00:11:57.000 Hovorí: „Z hypotézy, že svet je fluktuáciou, 00:11:57.000 --> 00:11:59.000 sú všetky predpovede také, 00:11:59.000 --> 00:12:01.000 že ak sa pozrieme na časť sveta, ktorú sme nikdy predtým nevideli, 00:12:01.000 --> 00:12:03.000 nájdeme ju premiešanú a nie ako časť, na ktorú sme sa práve pozerali, 00:12:03.000 --> 00:12:05.000 vysokú entropiu. 00:12:05.000 --> 00:12:07.000 Ak tu bol náš systém ako výsledok fluktuácie, 00:12:07.000 --> 00:12:09.000 nečakali by sme poriadok nikde inde ako tam, kde sme ho práve pozorovali. 00:12:09.000 --> 00:12:13.000 Náš záver je preto taký, že vesmír nie je fluktuácia“ 00:12:13.000 --> 00:12:16.000 To je dobré. Otázka však potom znie: „Aká je správna odpoveď?“ 00:12:16.000 --> 00:12:18.000 Ak vesmír nie je fluktuáciou, 00:12:18.000 --> 00:12:21.000 prečo mal raný vesmír nízku entropiu? 00:12:21.000 --> 00:12:24.000 Veľmi rád by som vám na to odpovedal, ale končí sa mi čas. NOTE Paragraph 00:12:24.000 --> 00:12:26.000 (Smiech) NOTE Paragraph 00:12:26.000 --> 00:12:28.000 Toto je vesmír, o ktorom vám hovoríme, 00:12:28.000 --> 00:12:30.000 oproti vesmíru, ktorý naozaj existuje. 00:12:30.000 --> 00:12:32.000 Práve som vám ukázal tento obrázok. 00:12:32.000 --> 00:12:34.000 Vesmír sa rozpína približne posledných 10 miliárd rokov. 00:12:34.000 --> 00:12:36.000 Chladne. 00:12:36.000 --> 00:12:38.000 Vieme však dostatočne veľa informácií o budúcnosti vesmíru, 00:12:38.000 --> 00:12:40.000 aby sme mohli povedať oveľa viac. 00:12:40.000 --> 00:12:42.000 Ak tu tmavá energia ostane, 00:12:42.000 --> 00:12:45.000 hviezdy okolo nás vyčerpajú svoje nukleárne palivo a prestanú horieť. 00:12:45.000 --> 00:12:47.000 Prepadnú sa do čiernych dier. 00:12:47.000 --> 00:12:49.000 Budeme žiť vo vesmíre, 00:12:49.000 --> 00:12:51.000 kde nie je nič, len čierne diery. 00:12:51.000 --> 00:12:55.000 Tento vesmír bude trvať 10 až 100 rokov, 00:12:55.000 --> 00:12:57.000 čo je dlhšie ako žil náš malý vesmír. 00:12:57.000 --> 00:12:59.000 Budúcnosť je omnoho dlhšia ako minulosť, 00:12:59.000 --> 00:13:01.000 ale ani čierne diery netrvajú večne. 00:13:01.000 --> 00:13:03.000 Vyparia sa 00:13:03.000 --> 00:13:05.000 a neostane nám nič iné len prázdny priestor. 00:13:05.000 --> 00:13:09.000 Tento prázdny priestor bude trvať v podstate navždy. 00:13:09.000 --> 00:13:12.000 Ak si však všimnete, pretože prázdny priestor vyžaruje radiáciu, 00:13:12.000 --> 00:13:14.000 tak tu vlastne existujú termálne fluktuácie 00:13:14.000 --> 00:13:16.000 a dokola prebiehajú 00:13:16.000 --> 00:13:18.000 všetky možné kombinácie stupňov slobody, 00:13:18.000 --> 00:13:21.000 ktoré v prázdnom priestore existujú. 00:13:21.000 --> 00:13:23.000 Aj keď teda vesmír bude trvať navždy, 00:13:23.000 --> 00:13:25.000 existuje len obmedzený počet vecí, 00:13:25.000 --> 00:13:27.000 ktoré sa v ňom môžu stať. 00:13:27.000 --> 00:13:29.000 Všetky sa udejú počas obdobia, 00:13:29.000 --> 00:13:32.000 ktoré sa rovná 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov. NOTE Paragraph 00:13:32.000 --> 00:13:34.000 Tu sú pre vás dve otázky. 00:13:34.000 --> 00:13:37.000 Otázka č.1: Ak vesmír trvá 10 na desiatu na stodvadsiatu rokov, 00:13:37.000 --> 00:13:39.000 prečo sme sa narodili 00:13:39.000 --> 00:13:42.000 v jeho prvých 14 miliardách rokov 00:13:42.000 --> 00:13:45.000 v teplom, pohodlnom dozvuku Veľkého tresku? 00:13:45.000 --> 00:13:47.000 Prečo nie sme v prázdnom priestore? 00:13:47.000 --> 00:13:49.000 Možno poviete: „Nuž, neexistuje tam nič živé.“ 00:13:49.000 --> 00:13:51.000 To však nie je pravda. 00:13:51.000 --> 00:13:53.000 Môžete byť náhodnou fluktuáciou z ničoty. 00:13:53.000 --> 00:13:55.000 Prečo ňou nie ste? 00:13:55.000 --> 00:13:58.000 To je vaša ďalšia domáca úloha. NOTE Paragraph 00:13:58.000 --> 00:14:00.000 Ako som povedal, naozaj nepoznám odpoveď. 00:14:00.000 --> 00:14:02.000 Poviem vám môj obľúbený scenár. 00:14:02.000 --> 00:14:05.000 Buď je to presne tak a vysvetlenie neexistuje, 00:14:05.000 --> 00:14:07.000 je to surový fakt o vesmíre, 00:14:07.000 --> 00:14:10.000 ktorý by ste sa mali naučiť prijať a prestať klásť otázky 00:14:11.000 --> 00:14:13.000 alebo Veľký tresk možno 00:14:13.000 --> 00:14:15.000 nie je začiatok vesmíru. 00:14:15.000 --> 00:14:18.000 Vajíčko, nerozbité vajíčko, má nízku úroveň entropie, 00:14:18.000 --> 00:14:20.000 a predsa, keď otvoríme našu chladničku, 00:14:20.000 --> 00:14:22.000 neskríkneme: „Ha, aké prekvapujúce, 00:14:22.000 --> 00:14:24.000 nájsť v našej chladničke toto usporiadanie s nízkou entropiou.“ 00:14:24.000 --> 00:14:27.000 Je to preto, že vajíčko nie je uzavretý systém 00:14:27.000 --> 00:14:29.000 a pochádza zo sliepky. 00:14:29.000 --> 00:14:33.000 Možno vesmír pochádza z vesmírnej sliepky. 00:14:33.000 --> 00:14:35.000 Možno existuje niečo, 00:14:35.000 --> 00:14:38.000 čo prirodzene, pomocou vývoja fyzikálnych zákonov, 00:14:38.000 --> 00:14:40.000 umožňuje vesmíru, ako je ten náš, 00:14:40.000 --> 00:14:42.000 rásť v usporiadaniach s nízkou entropiou. 00:14:42.000 --> 00:14:44.000 Ak by to bola pravda, stalo by sa to viac ako len raz. 00:14:44.000 --> 00:14:47.000 Boli by sme časťou oveľa väčšieho multivesmíru. 00:14:47.000 --> 00:14:49.000 Je to môj obľúbený scenár. NOTE Paragraph 00:14:49.000 --> 00:14:52.000 Organizátori ma teda poprosili skončiť smelou špekuláciou. 00:14:52.000 --> 00:14:54.000 Moja smelá špekulácia spočíva v tom, 00:14:54.000 --> 00:14:57.000 že história mi dá úplne za pravdu 00:14:57.000 --> 00:14:59.000 a o 50 rokov 00:14:59.000 --> 00:15:02.000 vedecké a externé komunity 00:15:02.000 --> 00:15:05.000 akceptujú všetky moje divoké myšlienky ako pravdivé. 00:15:05.000 --> 00:15:07.000 Všetci uveríme, že náš malý vesmír 00:15:07.000 --> 00:15:10.000 je len malou časťou oveľa väčšieho multivesmíru 00:15:10.000 --> 00:15:13.000 a dokonca ešte pochopíme, čo sa stalo pri Veľkom tresku 00:15:13.000 --> 00:15:15.000 v rámci teórie, 00:15:15.000 --> 00:15:17.000 že to budeme môcť porovnať s pozorovaniami. 00:15:17.000 --> 00:15:19.000 Toto je moja predpoveď. Možno sa mýlim, 00:15:19.000 --> 00:15:21.000 ale my ako ľudská rasa premýšľame o tom, 00:15:21.000 --> 00:15:23.000 ako vesmír vyzeral 00:15:23.000 --> 00:15:26.000 a prečo sa zrodil tak, ako sa zrodil, po mnoho, mnoho rokov. 00:15:26.000 --> 00:15:29.000 Je vzrušujúce pomyslieť na to, že raz budeme konečne poznať odpoveď. NOTE Paragraph 00:15:29.000 --> 00:15:31.000 Ďakujem. NOTE Paragraph 00:15:31.000 --> 00:15:33.000 (Potlesk)