Ak pospájate všetky
krvné cievy vo vašom tele,
dosiahnu dĺžku 95 000 km.
Denne prepravia ekvivalent
viac ako 7500 litrov krvi,
hoci v skutočnosti je to
stále dokola 4 až 5 litrov.
Dopravujú kyslík a potrebné živiny,
ako je glukóza a aminokyseliny,
do tkanív nášho tela.
Všetka tá krv pôsobí silou
na svalové steny krvných ciev.
Túto silu nazývame krvný tlak,
ktorý stúpa a klesá podľa toho,
ako bije srdce.
Je najvyšší počas systoly,
keď sa srdce sťahuje
a tlačí tak krv cez tepny.
To je váš systolický krvný tlak.
Keď je srdce medzi sťahmi v pokoji,
krvný tlak klesá na svoju dolnú hodnotu,
diastolický tlak.
Typický zdravý jedinec má systolický tlak
medzi 90 a 120 mm ortuťového stĺpca,
a diastolický tlak medzi 60 až 80 mm.
Dohromady, normálny tlak
je o niečo menší ako 120 na 80.
Krv prúdi telom
cez potrubia cievneho systému.
V každom potrubnom systéme
môže zvýšenie tlaku spôsobiť mnoho príčin:
vlastnosti tekutiny,
jej väčší objem
alebo užšie potrubie.
Takže ak krv zhustne,
na jej vytlačenie je potrebný vyšší tlak
a srdce musí pumpovať silnejšie.
K rovnakým následkom môže viesť
strava s vysokým obsahom soli.
Soľ zadržuje vodu
a tekutina naviac zvyšuje
objem krvi a krvný tlak.
Stres, podobne ako boj a útek,
vyplavuje hormóny
adrenalín a noradrenalín,
ktoré sťahujú kľúčové cievy,
zvyšujú tak odpor toku krvi
a tlak nad zúžením.
Krvné cievy obvykle
tieto výkyvy zvládajú ľahko.
Elastické vlákna zabudované do stien ciev
zabezpečujú ich pružnosť,
no ak váš tlak pravidelne stúpa
nad 140/90,
čo nazývame hypertenzia,
a zostáva na týchto hodnotách,
môže to spôsobiť vážne problémy.
Nadmerná námaha steny tepny
môže viesť k malým trhlinám.
Keď poranené tkanivo opuchne,
bunky, ktoré odpovedajú na zápal,
napríklad biele krvinky,
sa okolo ciev zhromažďujú.
Pridávajú sa tuk a cholesterol v krvi,
nakoniec vybudujú niečo ako povlak
ktorý spôsobuje stvrdnutie a zhrubnutie
vnútornej steny tepny.
Tento stav sa nazýva ateroskleróza
a môže mať nebezpečné následky.
Ak sa plak roztrhne, na povrchu trhliny
sa vytvorí krvná zrazenina,
ktorá upchá už aj tak zúženú cievu.
Ak je zrazenina dosť veľká,
môže kompletne zablokovať prísun
kyslíka a živín do buniek za zúžením.
V cievach, ktoré zásobujú srdce,
to spôsobí srdcový infarkt,
kedy bunky srdcového svalu
začínajú z nedostatku kyslíka odumierať.
Keď zrazenina zastaví tok krvi do mozgu,
spôsobí mozgovú porážku.
Nebezpečne zúžené krvné cievy
môžu byť rozšírené
procedúrou, ktorú voláme angioplastika.
Pri nej doktor zavedie
drôt (tzv. vodič) cez cievy
až do zúženého miesta,
a potom do týchto miest po vodiči
balónikový katéter.
Keď sa balónik nafúkne,
tlakom rozšíri priemer cievy.
Niekedy sa do miesta zúženia
zavádza pevná trubička,
ktorá sa volá stent
a ktorá drží cievu otvorenú,
umožňujúc krvi voľný prietok
a zásobovanie tkanív za zúžením.
Zostať pružné pod tlakom
je pre tepny ťažká úloha.
Tekutina, ktorú pumpujú,
je zložená so substancií
ktoré sa môžu zmeniť
na zrazeninu a uzavrieť ich.
Zdravé srdce bije 70-krát za minútu,
počas priemerného života
2 a pol miliardy krát.
To nám môže pripadať ako
nezvládnuteľný nápor tlaku,
ale neznepokojujte sa; vaše tepny
sú na túto výzvu dobre pripravené.