1
00:00:00,000 --> 00:00:10,023
(hudba)

2
00:00:10,023 --> 00:00:12,666
TED Ed
Lekcie hodné šírenia

3
00:00:12,666 --> 00:00:19,000
Som Awele. Dcéra Alice, vnučka Ruth,

4
00:00:19,000 --> 00:00:24,200
pravnučka Veľkej Mamy Alice a Madir Corine

5
00:00:24,200 --> 00:00:29,923
pra-pravnučka Anny a Zitii Benyen.

6
00:00:29,923 --> 00:00:32,000
Pevne verím,

7
00:00:32,000 --> 00:00:36,646
že objavím to najlepšie v sebe
prostredníctvom služby iným.

8
00:00:36,646 --> 00:00:40,692
Čo môj otec?
Ten mi zvykol rozprávať príbehy.

9
00:00:40,692 --> 00:00:43,000
Môj otec vravieval:

10
00:00:43,000 --> 00:00:46,000
„Chcem, aby si vedela,
kto si a odkiaľ pochádzaš.

11
00:00:46,000 --> 00:00:50,548
To ťa povedie, kým zistíš,
kým sa musíš stať.

12
00:00:50,548 --> 00:00:53,354
Teraz si vypočuj tento príbeh,
dobre zlatíčko?

13
00:00:53,354 --> 00:00:55,185
Nenájdeš to v knihách.

14
00:00:55,185 --> 00:00:57,031
Ani žiadny učiteľ ti to nepovie,

15
00:00:57,031 --> 00:01:00,215
ale ty musíš pochopiť, kým si.“

16
00:01:00,215 --> 00:01:02,387
To sa stalo základnou myšlienkou príbehov,

17
00:01:02,387 --> 00:01:05,007
ktoré som neskôr ja sama chcela rozprávať.

18
00:01:05,007 --> 00:01:09,000
Príbehy o posolstve toho, kým sme.

19
00:01:09,000 --> 00:01:12,646
Vždy som z každej strany počúvala,
že deti sú našou budúcnosťou,

20
00:01:12,646 --> 00:01:15,001
ale čo toto klišé v skutočnosti znamená

21
00:01:15,001 --> 00:01:17,417
a ako naše deti pripravujeme?

22
00:01:17,417 --> 00:01:20,015
A tak som hľadala príbehy o mladých ľuďoch

23
00:01:20,015 --> 00:01:21,587
a posolstvách, ktoré prinášajú,

24
00:01:21,587 --> 00:01:23,262
ako predstavitelia zmeny.

25
00:01:23,262 --> 00:01:26,000
O moci, ktorú máme
všetci v sebe tu a teraz.

26
00:01:26,000 --> 00:01:30,323
Dnes, 2. marca 2012,

27
00:01:30,323 --> 00:01:32,738
sa chcem s vami podeliť o príbeh,

28
00:01:32,738 --> 00:01:35,800
ktorý sa odohral 2. marca v roku 1955.

29
00:01:35,800 --> 00:01:39,077
Je o odvahe 16-ročného dievčaťa

30
00:01:39,077 --> 00:01:41,631
menom Claudette Colvin.

31
00:01:41,631 --> 00:01:43,208
Takže dnes sa nám kruh uzatvára,

32
00:01:43,208 --> 00:01:45,762
pretože týždeň dozadu v San Franciscu

33
00:01:45,762 --> 00:01:47,313
mali moji žiaci druhého stupňa

34
00:01:47,313 --> 00:01:49,298
predstavenie, ktoré som sama napísala,

35
00:01:49,298 --> 00:01:51,762
s názvom „Predstavitelia zmeny“,

36
00:01:51,762 --> 00:01:55,095
a ktoré začínalo prijatím rozhodnutia
vo veci Plessy vs. Ferguson

37
00:01:55,095 --> 00:01:57,445
od roku 1892 do roku 1896,

38
00:01:57,445 --> 00:02:00,169
pokračovalo prípadom
Brown vs. školská rada

39
00:02:00,169 --> 00:02:02,686
a študentským štrajkom
vedeným Barbarou Rose Johns

40
00:02:02,686 --> 00:02:05,523
a potom Claudette Colvin
a jej bojkotom autobusu v Montgomery,

41
00:02:05,523 --> 00:02:09,292
a ktoré kočilo rokom 1960 a hnutím sit-in,

42
00:02:09,292 --> 00:02:13,000
nenásilným hnutím pod vedením študentov.

43
00:02:13,000 --> 00:02:15,754
Takže sa s vami podelím o príbeh

44
00:02:15,754 --> 00:02:19,231
a súčasne s tým aj o prácu, ktorú robím

45
00:02:19,231 --> 00:02:22,231
vo forme štúdie prípadov.

46
00:02:22,231 --> 00:02:27,677
Zaplatila som za lístok v autobuse
a utekala dozadu ku dverám

47
00:02:27,677 --> 00:02:30,631
spolu s ostatnými farebnými deťmi,
aby vodič neodišiel skôr,

48
00:02:30,631 --> 00:02:32,000
než sme stihli nastúpiť.

49
00:02:32,000 --> 00:02:36,646
Bieli nemajú veľmi radi,
keď prechádzame uličkou okolo nich.

50
00:02:36,646 --> 00:02:40,055
Keď som dobehla, miesta vzadu
vyhradené pre farebných už boli obsadené,

51
00:02:40,055 --> 00:02:42,607
a tak som si sadla do strednej časti.

52
00:02:42,607 --> 00:02:44,632
Sadla som si do posledného radu, naľavo,

53
00:02:44,632 --> 00:02:46,231
bolo to miesto pri okne,

54
00:02:46,231 --> 00:02:49,030
a len tak som sedela
a nad ničím nerozmýšľala.

55
00:02:49,030 --> 00:02:52,000
„Ahoj.“

56
00:02:52,000 --> 00:02:55,000
Ja som to staršie dievča
vedľa mňa tiež nepoznala,

57
00:02:55,000 --> 00:02:57,462
a tak som sa len pozerala von z okna.

58
00:02:57,462 --> 00:03:00,000
Vodič zastavil na pár zastávkach,
ľudia nastupovali,

59
00:03:00,000 --> 00:03:01,400
rôzni – aj bieli aj čierni.

60
00:03:01,400 --> 00:03:04,000
Čoskoro neboli žiadne miesta voľné.

61
00:03:04,000 --> 00:03:06,523
„Uvoľnite tie sedadlá!“ zakričal vodič.

62
00:03:06,523 --> 00:03:08,338
Farební ľudia začali vstávať.

63
00:03:08,338 --> 00:03:11,000
Bieli ľudia si začali sadať,
no ja som ostala sedieť.

64
00:03:11,000 --> 00:03:15,246
Dievča vedľa mňa a ďalšie dve oproti
zostali sedieť tiež.

65
00:03:15,246 --> 00:03:17,492
Vedela som,
že toto nie sú vyhradené sedadlá.

66
00:03:17,492 --> 00:03:19,436
„Tak už vstaňte!“

67
00:03:19,436 --> 00:03:20,997
Dievča vedľa sa ihneď postavilo.

68
00:03:20,997 --> 00:03:23,708
Teraz stála v uličke,
dve ďalšie dievčatá je nasledovali.

69
00:03:23,708 --> 00:03:26,877
Ale ja som si povedala,
toto nie sú vyhradené sedadlá.

70
00:03:26,877 --> 00:03:28,987
Vodič sa pozrel hore,

71
00:03:28,987 --> 00:03:32,536
pozeral sa na mňa cez spätné zrkadielko.

72
00:03:32,536 --> 00:03:37,138
Zastavil. Tehotná pani,
pani Hamiltonová, nastúpila do autobusu.

73
00:03:37,138 --> 00:03:39,165
Pobehla k zadným dverám a nastúpila,

74
00:03:39,165 --> 00:03:42,198
nevedela, že vodič sa ma práve snaží
z môjho miesta vypudiť.

75
00:03:42,198 --> 00:03:44,369
A tak si sadla vedľa mňa.

76
00:03:44,369 --> 00:03:47,320
„Vy dve sa musíte postaviť,
aby som mohol pokračovať v jazde.“

77
00:03:47,320 --> 00:03:50,708
„Pane, ale ja som zaplatila za lístok.

78
00:03:50,708 --> 00:03:52,769
Mám právo, viete, ústavné ... “

79
00:03:52,769 --> 00:03:56,769
„Ústavné? Ha ha, počkaj,
veď ja zavolám políciu.“

80
00:03:56,769 --> 00:03:59,000
Vodič vystúpil
a zamával na dvoch policajtov,

81
00:03:59,000 --> 00:04:00,439
ktorí hneď prišli.

82
00:04:00,439 --> 00:04:04,000
A vošli do autobusu.

83
00:04:04,000 --> 00:04:05,705
Pozreli na pani Hamiltonovú,

84
00:04:05,705 --> 00:04:09,016
„Takže teraz sa vy dve postavíte,
aby mohol vodič pokračovať v jazde.“

85
00:04:09,016 --> 00:04:12,308
„Pane, ja som zaplatila. Som tehotná.

86
00:04:12,308 --> 00:04:15,308
Ak sa teraz čo i len trochu pohnem,
príde mi veľmi zle, pane.“

87
00:04:15,308 --> 00:04:18,275
„Pane, ja som si zaplatila tiež,
viete, a je to mojím právom,

88
00:04:18,275 --> 00:04:19,831
ústavným právom.

89
00:04:19,831 --> 00:04:21,277
Som občanom Spojených štátov.

90
00:04:21,277 --> 00:04:23,149
Len si prečítajte
13. a 14. dodatok,

91
00:04:23,149 --> 00:04:25,122
tam je to napísané.
Poznám moje práva.

92
00:04:25,122 --> 00:04:27,383
Moja pani učiteľka,
tá nás to naučila v škole.“

93
00:04:27,383 --> 00:04:29,546
Viete, moja pani učiteľka
nás učila Ústavu,

94
00:04:29,546 --> 00:04:31,912
Listinu práv, Vyhlásenie nezávislosti,

95
00:04:31,912 --> 00:04:34,908
reč Patricka Henryho
– tú viem dokonca naspamäť.

96
00:04:34,908 --> 00:04:38,000
Vždy sa nám snažila dostať ho hlavy,

97
00:04:38,000 --> 00:04:40,338
aby zistila, ako premýšľame.

98
00:04:40,338 --> 00:04:43,000
Vravievala: „Kto si? Hmm?

99
00:04:43,000 --> 00:04:45,600
Kto si to ty, čo sedíš tu a teraz?

100
00:04:45,600 --> 00:04:47,600
Kto je ten, koho ľudia vidia,

101
00:04:47,600 --> 00:04:49,231
keď sa pozerajú na teba?

102
00:04:49,231 --> 00:04:51,273
Kým si zvnútra? Ako rozmýšľaš?

103
00:04:51,273 --> 00:04:53,272
Ako sa cítiš? V čo veríš?

104
00:04:53,272 --> 00:04:55,823
Bol by si schopný
postaviť sa za to, v čo veríš,

105
00:04:55,823 --> 00:04:57,726
aj keby ti iní hádzali polená pod nohy,

106
00:04:57,726 --> 00:04:59,781
len preto, že si iný?

107
00:04:59,781 --> 00:05:03,692
Milujete svoju
prekrásnu hnedú kožu, deti? Hmm?

108
00:05:03,692 --> 00:05:06,600
Si Američan?

109
00:05:06,600 --> 00:05:08,692
Čo to znamená, byť Američan? Ha?

110
00:05:08,692 --> 00:05:12,569
Domáca úloha na dnes. Napísať esej:
Čo to znamená, byť Američanom?

111
00:05:12,569 --> 00:05:14,646
Musíte vedieť, kto ste, deti!“

112
00:05:14,646 --> 00:05:17,662
Moja pani učiteľka nás učila históriu
a čo sa deje vo svete.

113
00:05:17,662 --> 00:05:21,400
Vravievala, že len tak môžme
pochopiť všetko, čo sa deje okolo nás,

114
00:05:21,400 --> 00:05:23,523
a niečo s tým spraviť.

115
00:05:23,523 --> 00:05:27,046
„Pane, ja len viem,
že nenávidím Jima Crowa.

116
00:05:27,046 --> 00:05:28,908
Tiež viem, že ak nemám prečo žiť,

117
00:05:28,908 --> 00:05:30,456
tak nemám ani za čo zomrieť.

118
00:05:30,456 --> 00:05:32,281
Tak mi buď dajte slobodu, alebo smrť!

119
00:05:32,281 --> 00:05:35,480
Au! Mne to nevadí!
Pokojne ma dajte do väzenia!“

120
00:05:35,480 --> 00:05:37,579
Vyvliekli ju von z autobusu.

121
00:05:37,579 --> 00:05:40,962
Za chvíľu už Claudette Colvin sedela

122
00:05:40,962 --> 00:05:42,923
pripútaná na zadnom sedadle

123
00:05:42,923 --> 00:05:47,846
policajného auta.

124
00:05:47,846 --> 00:05:52,769
Na ďalší rok, 11.mája 1956

125
00:05:52,769 --> 00:05:57,015
bola Claudette Colvin
svedkom na federálnom súde

126
00:05:57,015 --> 00:05:59,200
v prípade Browder vs. Gayle.

127
00:05:59,200 --> 00:06:02,000
Ona, 18-ročná tínedžerka,

128
00:06:02,000 --> 00:06:08,000
dve ďalšie ženy a pani Browderová.

129
00:06:08,000 --> 00:06:13,000
Tento prípad sa dostal
až pred najvyšší súd.

130
00:06:13,000 --> 00:06:16,778
Opierajúc sa o prípad
Brown vs. školská rada, 14. dodatok

131
00:06:16,778 --> 00:06:23,954
a jej silnú výpoveď.

132
00:06:23,954 --> 00:06:26,850
Ale prečo nepoznáme tento príbeh?

133
00:06:26,850 --> 00:06:28,357
Montgomerský bojkot autobusu –

134
00:06:28,357 --> 00:06:30,465
mená ako Rosa Parks a Martin Luther King

135
00:06:30,465 --> 00:06:32,641
sa budú vždy silno ozývať.

136
00:06:32,641 --> 00:06:35,708
Ale rola, ktorú odohrali
ženy v tomto hnutí,

137
00:06:35,708 --> 00:06:39,738
rola Claudette, ako tej,
ktorá sa postavila za to, v čo verí,

138
00:06:39,738 --> 00:06:44,031
nás učí, ako čeliť výzvam,
ktoré nás čakajú dnes.

139
00:06:44,031 --> 00:06:47,856
Čo to znamená zúčastniť sa?

140
00:06:47,856 --> 00:06:52,390
Čo to znamená
byť zodpovedný občan v demokracii?

141
00:06:52,390 --> 00:06:56,002
A čo tak lekcia o odvahe a viere?

142
00:06:56,002 --> 00:06:59,062
Ja hľadám históriu hnutí za slobodu
a predkladám ju mladým ľuďom,

143
00:06:59,062 --> 00:07:01,769
aby som ich konfrontovala
s týmito veľkými myšlienkami

144
00:07:01,769 --> 00:07:04,708
o identite, tej, ktorú si volíte,

145
00:07:04,708 --> 00:07:07,010
a tej, ktorá je na vás uvalená.

146
00:07:07,010 --> 00:07:09,178
Čo to znamená byť členom spoločnosti?

147
00:07:09,178 --> 00:07:13,123
Kto ho má? Ako ho zmeniť?

148
00:07:13,123 --> 00:07:17,146
Rasa a násilie v Amerike,

149
00:07:17,146 --> 00:07:20,462
ako aj participatívne občianstvo.

150
00:07:20,462 --> 00:07:24,000
Tieto príbehy otvárajú dvere pre dialóg,

151
00:07:24,000 --> 00:07:29,000
pre vyslovenie nevysloviteľného,
ktorého sa mnohí boja.

152
00:07:29,000 --> 00:07:33,523
Raz v oregonskom meste Eugene malý
svetlovlasý chlapec, žiak druhého stupňa

153
00:07:33,523 --> 00:07:35,725
na konci vystúpenia v dialógu povedal:

154
00:07:35,725 --> 00:07:38,390
„Ale pani Awele,
rasizmus už neexistuje, nie?“

155
00:07:38,390 --> 00:07:41,000
Chcela som, aby odpoveď
našiel sám, a tak som povedala:

156
00:07:41,000 --> 00:07:42,795
„Obráť sa na človeka vedľa teba.

157
00:07:42,795 --> 00:07:44,645
A uvidíme, čo zistíš.“

158
00:07:44,645 --> 00:07:47,123
Dala som im 4 minúty na to,
aby sa porozprávali.

159
00:07:47,123 --> 00:07:53,569
Hneď začali zdieľať skúsenosti
s rasizmom v ich komunite.

160
00:07:53,569 --> 00:07:57,446
Jedno dievča, stredoškoláčka
zo San Francisca, mi napísalo:

161
00:07:57,446 --> 00:08:02,000
„Nechcela som ísť do školy, ale zistila som,
že máme sústredenie a prišla som.

162
00:08:02,000 --> 00:08:05,834
Keď som si vypočula, o čom študenti
hovorili, a po vašom vystúpení

163
00:08:05,834 --> 00:08:08,495
som si pomyslela,
že by som mala zorganizovať kamarátov

164
00:08:08,495 --> 00:08:10,960
a mali by sme ísť spolu na zasadanie rady

165
00:08:10,960 --> 00:08:13,311
a povedať im,
že chceme nadstavbové predmety

166
00:08:13,311 --> 00:08:17,095
s požiadavkami A – G.“

167
00:08:17,095 --> 00:08:20,594
A tak vám ja dnes rozprávam tento príbeh

168
00:08:20,594 --> 00:08:23,827
s úctou k posolstvu mladých ľudí,
ktorí tu boli pred nami,

169
00:08:23,827 --> 00:08:26,585
aby mali ukazovatele a znamenia

170
00:08:26,585 --> 00:08:30,723
a aby sa mohli stať zmenou,
ktorú chcú vidieť vo svete,

171
00:08:30,723 --> 00:08:32,708
tak ako Claudette Colvin.

172
00:08:32,708 --> 00:08:36,554
Pretože ona zrušila
ústavnosť oddelených sedadiel

173
00:08:36,554 --> 00:08:39,800
v Montgomery v štáte Alabama.

174
00:08:39,800 --> 00:08:41,708
Ďakujem.

175
00:08:41,708 --> 00:08:47,177
(potlesk)

176
00:08:47,177 --> 00:08:49,031
Ďakujem.