Sally Mann: Dve Virgínie

Moji rodičia sa nevedeli dohodnúť, kde žiť.

Mojej matke juh pripadal neznesiteľný

Takže, po svadbe išli

do New Orleans

a ona tam bola nešťastná.

Vážila len 44 kíl.

Celá spotená spávala na podlahe.

Žila len na Coca-Cole.

Tak sa pozreli na mapu,

A rozdelili vzdialenosť medzi New Orleans-

-čo bol raj pre môjho otca-

a Bostonom. Našli Charlottesville

a potom Lexington.

A nakoniec túto farmu.

[Lexington, Virginia]

Je niekoľko vecí, ktoré odlišujú
južanských umelcov

od všetkých ostatných.

Ich láska k minulosti,

a citlivé vnímanie mýtov.

A ich tendenica experimentovať 
s romantizmom.

Ich posadnutosť miestom

a rodinou.

Moji rodičia boli dôležití, ale

Virgínia bola pre mňa vždy najdôležitejšou
postavou v živote.

Je to neobyčajná žena.

Bola mojou rodinou.

Vychovala ma Virginia,

ktorá pre našich pracovala 3o rokov.

Virgínia Carter sa narodila kúsok odtiaľto

a žila v komunite oslobodených otrokov
s názvom Buck Hill.

Vydala sa veľmi mladá a mala 5 detí.

Je obdivuhodné, že z toho mála, 
čo zarobila, dokázala

zaplatiť všetkým piatim deťom 
internátnu školu.

Lebo, samozrejme, vtedy verejné školstvo 
pre afroamerické deti

vo Virginii neexistovalo.

A potom každé z nich dokázala
poslať na vysokú.

To je obdivuhodná žena-

skrátka úžasná.

Súcitná a srdečná,

veľká a štedrá,

objímala nás spôsobom...

...Ah...

[VIRGINIA MANN]

Vďaka, mami.

[SALLY MANN] Odfotím ťa?

[VIRGINA ]Nie, vďaka.

[SALLY] To je dobré. Čo to je?

Urob to znova.

Dobráá! [SMIECH]

["Dve Virginie" (1988–1991)]

Chodenie do kostola s Virginiou
bol extatický zážitok.

Poprvé, vyobliekali sme sa- 
čo sme v našej rodine

nerobievali. [Veľkonočná nedeľa, 1956]

Ani sme nechodili do kostola.

Všetkých nás vyobliekala a išli sme.

A všetko to spievanie a tlieskanie...

...ako veľký príliv.

Bol to pocit, akoby ste boli obklopení

vlnami emócií, pesničiek

a pocitov.

Keď si pomyslím, aký mala ťažký život

a toľko nespravodlivosti...

...je to ohromujúcé, že mohla milovať tri 
biele deti,

ktoré nemali o ničom ani poňatia.

[Virginia Franklin Carter, 1894–1994]