Sally Mann: Dve Virgínie Moji rodičia sa nevedeli dohodnúť, kde žiť. Mojej matke juh pripadal neznesiteľný Takže, po svadbe išli do New Orleans a ona tam bola nešťastná. Vážila len 44 kíl. Celá spotená spávala na podlahe. Žila len na Coca-Cole. Tak sa pozreli na mapu, A rozdelili vzdialenosť medzi New Orleans- -čo bol raj pre môjho otca- a Bostonom. Našli Charlottesville a potom Lexington. A nakoniec túto farmu. [Lexington, Virginia] Je niekoľko vecí, ktoré odlišujú južanských umelcov od všetkých ostatných. Ich láska k minulosti, a citlivé vnímanie mýtov. A ich tendenica experimentovať s romantizmom. Ich posadnutosť miestom a rodinou. Moji rodičia boli dôležití, ale Virgínia bola pre mňa vždy najdôležitejšou postavou v živote. Je to neobyčajná žena. Bola mojou rodinou. Vychovala ma Virginia, ktorá pre našich pracovala 3o rokov. Virgínia Carter sa narodila kúsok odtiaľto a žila v komunite oslobodených otrokov s názvom Buck Hill. Vydala sa veľmi mladá a mala 5 detí. Je obdivuhodné, že z toho mála, čo zarobila, dokázala zaplatiť všetkým piatim deťom internátnu školu. Lebo, samozrejme, vtedy verejné školstvo pre afroamerické deti vo Virginii neexistovalo. A potom každé z nich dokázala poslať na vysokú. To je obdivuhodná žena- skrátka úžasná. Súcitná a srdečná, veľká a štedrá, objímala nás spôsobom... ...Ah... [VIRGINIA MANN] Vďaka, mami. [SALLY MANN] Odfotím ťa? [VIRGINA ]Nie, vďaka. [SALLY] To je dobré. Čo to je? Urob to znova. Dobráá! [SMIECH] ["Dve Virginie" (1988–1991)] Chodenie do kostola s Virginiou bol extatický zážitok. Poprvé, vyobliekali sme sa- čo sme v našej rodine nerobievali. [Veľkonočná nedeľa, 1956] Ani sme nechodili do kostola. Všetkých nás vyobliekala a išli sme. A všetko to spievanie a tlieskanie... ...ako veľký príliv. Bol to pocit, akoby ste boli obklopení vlnami emócií, pesničiek a pocitov. Keď si pomyslím, aký mala ťažký život a toľko nespravodlivosti... ...je to ohromujúcé, že mohla milovať tri biele deti, ktoré nemali o ničom ani poňatia. [Virginia Franklin Carter, 1894–1994]