Koncom sedemnásteho storočia si študent medicíny Johannes Hofer všimol zvláštnu chorobu postihujúcu švajčiarskych žoldnierov slúžiacich v zahraničí. Jej symptómy vrátane únavy, nespavosti, nepravidelného tepu, zažívacích ťažkostí a horúčky boli také silné, že vojaci museli byť často prepustení. Ako zistil Hofer, príčinou nebola fyzická choroba, ale intenzívna túžba po ich horskej vlasti. Tento stav pomenoval nostalgia, z gréckeho „nostos“, čo je návrat domov, a „algos“, bolesť alebo túžba. Spočiatku bola nostalgia považovaná najmä za súženie vo Švajčiarsku. Niektorí doktori tvrdili, že neustály zvuk kravských zvonov v Alpách spôsobil traumu ušných bubienkov a mozgu. Velitelia dokonca zakázali svojim vojakom spievať tradičné švajčiarske piesne zo strachu, že piesne budú viesť k dezercii alebo samovražde. Keď však migrácia globálne vzrástla, spozorovali nostalgiu v rôznych skupinách. Ukázalo sa, že ktokoľvek odlúčený od rodného miesta po dlhšiu dobu má sklon k nostalgii. Začiatkom 20. storočia ju už odborníci nepovažovali za neurologické ochorenie, ale za duševný stav podobný depresii. Vtedajší psychológovia špekulovali, že predstavuje ťažkosti spôsobené odpútaním sa od detstva, alebo dokonca túžbu vrátiť sa do plodového štádia. Ale počas ďalších pár desaťročí, sa porozumenie nostalgie zmenilo v dvoch dôležitých aspektoch, jej význam sa rozšíril od smútku za domovom ku všeobecnému prahnutiu po minulosti. A skôr ako hrozná choroba, začala byť videná ako dojímavý a príjemný zážitok. Možno najznámejší príklad bol zachytený francúzskym autorom Marcelom Proustom. Popísal ako ochutnávka koláča Madeleine, ktorý nejedol od detstva, spustila kaskádu vrelých a silných zmyslových asociácii. Čo teda spôsobilo taký veľký prevrat v našom pohľade na nostalgiu? Čiastočne za to môže veda. Psychológia sa presunula od čistej teórie k dôkladnejšiemu a systematickejšiemu empirickému pozorovaniu. Odborníci si tak uvedomili, že mnoho negatívnych symptómov mohlo byť skôr s nostalgiou jednoducho v korelácii, ako byť ňou zapríčinených. A v skutočnosti, napriek tomu, že to je komplexný emočný stav, ktorý môže zahŕňať pocity straty a smútku, nostalgia vo všeobecnosti nespôsobuje negatívnu náladu. Namiesto toho, tým, že umožňuje jednotlivcom osobne si pamätať významné a obohacujúce skúsenosti, zdieľané s druhými, nostalgia môže zvýšiť psychickú pohodu. Štúdie ukázali, že vyvolávanie nostalgie v ľuďoch môže pomôcť zvýšiť ich pocit sebavedomia a sociálnej spolupatričnosti, podporiť psychologický rast, a dokonca ich priviesť k tomu konať viac milosrdne. Takže skôr ako príčinou duševnej tiesne, nostalgia môže byť posilňujúci spôsob, ako sa s ňou vyrovnať. Napríklad, keď ľudia zažívajú negatívne emočné stavy, majú tendenciu prirodzene využívať nostalgiu na zníženie úzkosti a obnovenie pohody. V súčasnej dobe sa zdá, že nostalgia je všade, čiastočne preto, že inzerenti zistili, aká je vplyvná ako marketingová technika. Je lákavé uvažovať o nej ako o znaku, že sme uväznený v minulosti, ale v skutočnosti tak nostalgia nefunguje. Nostalgia nám pomáha pamätať si, že naše životy môžu mať zmysel a hodnotu, pomáha nám nájsť sebavedomie a motiváciu na to, aby sme čelili výzvam budúcnosti.