Koncom sedemnásteho storočia
si študent medicíny Johannes Hofer
všimol zvláštnu chorobu
postihujúcu švajčiarskych žoldnierov
slúžiacich v zahraničí.
Jej symptómy
vrátane únavy,
nespavosti,
nepravidelného tepu,
zažívacích ťažkostí
a horúčky boli také silné,
že vojaci museli byť často prepustení.
Ako zistil Hofer, príčinou
nebola fyzická choroba,
ale intenzívna túžba
po ich horskej vlasti.
Tento stav pomenoval nostalgia,
z gréckeho „nostos“, čo je návrat domov,
a „algos“, bolesť alebo túžba.
Spočiatku bola nostalgia považovaná
najmä za súženie vo Švajčiarsku.
Niektorí doktori tvrdili, že neustály
zvuk kravských zvonov v Alpách
spôsobil traumu ušných bubienkov a mozgu.
Velitelia dokonca zakázali svojim vojakom
spievať tradičné švajčiarske piesne
zo strachu, že piesne budú viesť
k dezercii alebo samovražde.
Keď však migrácia globálne vzrástla,
spozorovali nostalgiu v rôznych skupinách.
Ukázalo sa, že ktokoľvek odlúčený
od rodného miesta po dlhšiu dobu
má sklon k nostalgii.
Začiatkom 20. storočia
ju už odborníci nepovažovali
za neurologické ochorenie,
ale za duševný stav podobný depresii.
Vtedajší psychológovia špekulovali,
že predstavuje ťažkosti spôsobené
odpútaním sa od detstva,
alebo dokonca túžbu vrátiť sa
do plodového štádia.
Ale počas ďalších pár desaťročí,
sa porozumenie nostalgie zmenilo
v dvoch dôležitých aspektoch,
jej význam sa rozšíril
od smútku za domovom
ku všeobecnému prahnutiu po minulosti.
A skôr ako hrozná choroba,
začala byť videná ako dojímavý
a príjemný zážitok.
Možno najznámejší príklad
bol zachytený francúzskym autorom
Marcelom Proustom.
Popísal ako ochutnávka koláča Madeleine,
ktorý nejedol od detstva,
spustila kaskádu vrelých a silných
zmyslových asociácii.
Čo teda spôsobilo taký veľký prevrat
v našom pohľade na nostalgiu?
Čiastočne za to môže veda.
Psychológia sa presunula od čistej teórie
k dôkladnejšiemu a systematickejšiemu
empirickému pozorovaniu.
Odborníci si tak uvedomili,
že mnoho negatívnych symptómov
mohlo byť skôr s nostalgiou
jednoducho v korelácii,
ako byť ňou zapríčinených.
A v skutočnosti, napriek tomu,
že to je komplexný emočný stav,
ktorý môže zahŕňať pocity straty a smútku,
nostalgia vo všeobecnosti
nespôsobuje negatívnu náladu.
Namiesto toho, tým, že umožňuje
jednotlivcom osobne si pamätať významné
a obohacujúce skúsenosti,
zdieľané s druhými,
nostalgia môže zvýšiť psychickú pohodu.
Štúdie ukázali, že vyvolávanie
nostalgie v ľuďoch
môže pomôcť zvýšiť ich pocit sebavedomia
a sociálnej spolupatričnosti,
podporiť psychologický rast,
a dokonca ich priviesť k tomu
konať viac milosrdne.
Takže skôr ako príčinou duševnej tiesne,
nostalgia môže byť posilňujúci
spôsob, ako sa s ňou vyrovnať.
Napríklad, keď ľudia zažívajú
negatívne emočné stavy,
majú tendenciu prirodzene využívať
nostalgiu na zníženie úzkosti
a obnovenie pohody.
V súčasnej dobe sa zdá,
že nostalgia je všade,
čiastočne preto, že inzerenti
zistili, aká je vplyvná
ako marketingová technika.
Je lákavé uvažovať o nej ako o znaku,
že sme uväznený v minulosti,
ale v skutočnosti tak nostalgia nefunguje.
Nostalgia nám pomáha pamätať si,
že naše životy môžu mať zmysel a hodnotu,
pomáha nám nájsť sebavedomie
a motiváciu na to,
aby sme čelili výzvam budúcnosti.