Toto je škôlka,
ktorú sme navrhli v roku 2007.
Postavili sme ju do kruhu.
Ide o takú nekonečnú
okrúhlu dráhu na streche.
Ak máte deti,
viete, že tie radi behajú do kruhu.
Takto vyzerá strecha.
Prečo sme ju navrhli takýmto spôsobom?
Riaditeľ tejto škôlky mi povedal:
„Nechcem žiadne zábradlie.“
A ja na to: „To je vylúčené.“
Ale on si trval na svojom:
„Čo keby z okraja strechy visela sieť,
ktorá zachytí deti, čo spadnú?“
(smiech)
Povedal som mu: „To nie je možné.“
Štátny kontrolór tiež prehlásil:
„Samozrejme, že tam musíte mať zábradlie.“
Tento nápad sme však mohli
použiť okolo stromov.
V areáli škôlky rastú tri stromy,
a toto lano sme mohli nazvať zábradlím.
Lano deti aj tak vôbec nezaujíma,
padajú rovno do siete.
A je ich stále viac
a viac
a viac.
(smiech)
Niekedy ich je okolo stromu aj štyridsať.
Ten chlapec na konári
má ten strom tak rád, že by ho až zjedol.
(smiech)
Keď majú v škôlke nejaké podujatie,
vysedávajú po okraji.
Zdola to vyzerá tak krásne.
Úplne ako opičky v zoo.
(smiech)
Kŕmenie.
(smiech) (potlesk)
Strechu sme postavili
čo najnižšie, ako sa dalo,
chceli sme deti vidieť aj na nej,
nielen pod ňou.
Ak je strecha príliš vysoká,
vidíme len strop.
V priestore na oplachovanie nôh
sú rôzne kohútiky.
S tými ohybnými máte chuť
ostriekať kamarátov,
je tam aj sprcha.
Tento kohútik vpredu
vyzerá úplne normálne,
ale lepšie sa pozrite.
Chlapec si gumáky neumýva,
nalieva si do nich vodu.
(smiech)
Táto škôlka je takmer celý rok
úplne otvorená
a medzi vnútrom a vonkajškom
nie sú žiadne hranice.
V architektúre to znamená,
že je to v podstate iba strecha.
Triedy tiež nie sú od seba oddelené,
tým pádom ani akusticky.
Keď strčíte veľa detí do tichej klietky,
niektoré z nich znervóznejú.
V tejto škôlke však
na to nemajú dôvod,
lebo tu nie sú žiadne hranice.
Riaditeľ hovorí:
„Ak chlapec, ktorý je v kúte,
nechce zostať v triede,
necháme ho odísť.
On sa zase vráti.
Je to kruh, vždy sa vráti.“
(smiech)
Dôležité je, že v týchto prípadoch
sa väčšinou deti snažia niekde skryť.
Tu však nie, iba odídu a zase sa vrátia.
Je to prirodzený proces.
Okrem toho si myslíme,
že hluk je veľmi dôležitý.
Viete o tom, že deťom sa v ňom spí lepšie.
Oni nespia v tichom prostredí.
A deti v tejto škôlke
preukazujú na vyučovaní
úžasnú sústredenosť.
Viete, naši predkovia
vyrastali v džungli so zvukmi.
Potrebujeme hluk.
Aj v hlučnom bare sa môžete
s priateľmi rozprávať.
Nie sme stvorení na život v tichu.
Viete, v súčasnosti
sa snažíme mať všetko pod kontrolou,
ale tu je všetko úplne otvorené.
Mali by ste vedieť,
že sa v zime môžeme lyžovať,
aj keď je vonku -20 °C.
V lete sa ideme kúpať
a piesok má 50 °C.
To sme my, ľudia.
A takisto by ste mali vedieť,
že sme vodovzdorní,
v daždi sa neroztopíme.
Takže deti majú byť vonku,
a tak by sme sa k nim mali správať.
Takto si rozdeľujú triedy.
Mali by pomáhať učiteľom,
ale nepomáhajú.
(smiech)
Ja som ho tam nevopchal.
Trieda
a umývadlo.
Spolu si pri studni poklebetia.
V každej triede je nejaký strom.
Opička sa snaží zhora
uloviť ďalšiu opičku.
(smiech)
Opičky.
(smiech)
Každá trieda má aspoň jedno strešné okno.
Tadiaľ chodí cez Vianoce Santa Claus.
Toto je vedľajšia budova,
nachádza sa hneď vedľa oválnej škôlky.
Je vysoká iba 5 metrov a má až 7 poschodí.
Samozrejme, že aj strop je veľmi nízky,
takže si musíte dávať pozor.
Poslali sme tam naše deti, dcéru aj syna.
Chceli vliezť dovnútra.
Chlapec si buchol hlavu.
Je v poriadku. Má tvrdú lebku.
Niečo vydrží. Je to môj syn.
(smiech)
Snaží sa zistiť, či môže
bezpečne zoskočiť.
A potom sme tam poslali ďalšie deti.
Viete o tom, že v Tokiu
bývajú hrozné zápchy.
(smiech)
Tá vodička vpredu sa musí naučiť,
ako šoférovať.
V súčasnosti
deti potrebujú malú dávku nebezpečenstva.
V týchto situáciách
sa učia navzájom si pomáhať.
Toto je spoločnosť.
Toto je presne tá príležitosť,
o ktorú dnes prichádzame.
Tento náčrt ukazuje pohyb jedného chlapca
v čase medzi 9:10 a 9:30.
Obvod tejto budovy má 183 metrov,
čo ani náhodou nie je málo.
Tento chlapec dnes ráno
nabehal 6 000 metrov.
Prekvapenie ale ešte iba príde.
Deti v tejto škôlke prejdú
priemerne 4 kilometre.
Tieto deti majú najlepšie
športové schopnosti
spomedzi mnohých škôlok.
Riaditeľ hovorí:
„My ich netrénujeme.
Iba ich nechávame na streche.“
Presne ako ovce.
(smiech)
Stále iba utekajú.
(smiech)
Chcem tým povedať,
aby ste ich nekontrolovali.
Príliš ich neochraňujte,
občas potrebujú spadnúť,
trošku sa poraniť.
Vďaka tomu sa naučia,
ako žiť v tomto svete.
Myslím si, že architektúra
je schopná zmeniť svet
a ľudské životy.
A toto je jeden z pokusov,
ako zmeniť život deťom.
Ďakujem veľmi pekne.
(potlesk)