Koľko zarábate? Nehovorte to nahlas. Ale predstavte si číslo. Teraz: Čo myslíte, koľko zarába osoba, ktorá sedí vedľa vás? Opäť, nehovorte to nahlas. (smiech) Čo myslíte, koľko vo vašej práci zarába osoba vo vedľajšej kóji alebo osoba pri stole vedľa vás? Viete to? Mali by ste to vedieť? Všimnite si, že sa cítim nesvoj len pri kladení týchto otázok. Ale uznajte – v skutočnosti by ste to chceli vedieť. Väčšine z nás je nepríjemné už len pomyslieť na zverejnenie svojho platu. Nemali by sme o tom hovoriť s našimi susedmi a už vôbec by sme o tom nemali hovoriť so spolupracovníkmi. Predpokladá sa, že ak by všetci vedeli koľko ostatní zarábajú, nastalo by peklo. Nastali by hádky a rozbroje a pár ľudí by dokonca mohlo dať výpoveď. Ale čo ak práve toto tajomstvo je dôvodom všetkých rozbrojov? Čo by sa stalo, ak by sme toto tajomstvo odstránili? Čo ak práve otvorenosť zvyšuje zmysel pre férovosť a spoluprácu vo firme? Čo by sa stalo, ak by bola absolútna transparentnosť platov? Posledných pár rokov študujem vedúcich lídrov v korporátnom i v súkromnom podnikaní, ktorí spochybňujú všeobecné vedomosti o riadení spoločnosti. Vždy sa vynorí otázka platov. A odpoveď je vždy prekvapivá. Ukazuje sa, že transparentnosť platov – otvorené zdieľanie platov vo firme – z nej robí lepšie pracovisko jednak pre zamestnancov aj pre organizáciu. Keď ľudia nevedia, koľko zarábajú v porovnaní s kolegami, často sa cítia nedostatočne zaplatení ba dokonca platovo diskriminovaní. Chcete pracovať na takom mieste, kde sa toleruje, že máte pocit, že vám slabo platia alebo vás diskriminujú? Ale to sa práve deje, ak sa platy držia v tajnosti, je to bežná prax, odhliadnuc od faktu, že v USA zákon chráni právo zamestnancov hovoriť o ich platoch. V jednom slávnom prípade spred niekoľkých desaťročí manažment časopisu Vanity Fair nechal kolovať obežník s nasledovným textom: „Diskusia o platoch zamestnancov je zakázaná.“ Diskusia o platoch zamestnancov je „zakázaná“. Tento obežník však nesadol všetkým. Newyorskí literáti ako Dorothy Parker, Robert Benchley a Robert Sherwood, všetci autori skupiny Algonquin Round Table sa rozhodli postaviť za transparentnosť a nasledujúci deň si do práce dali na krk ceduľku so svojím platom. (smiech) Predstavte si, že ste v práci so svojím platom napísaným na hrudi, takže je viditeľný pre všetkých. Prečo by firmy vôbec mali chcieť odrádzať ľudí od diskusie o platoch? Prečo s tým niektorí ľudia súhlasia, kým iní sa proti tomu búria? Vyzerá to tak, že okrem prijateľných dôvodov je tajomstvo platov spôsobom, ako ušetriť veľa peňazí. Pretože udržiavanie platov v tajnosti vedie k tomu, čo ekonómovia nazývajú „informačná asymetria“. To je situácia, ak pri vyjednávaní má jedna strana omnoho viac informácií ako druhá. Pri prijímaní do zamestnania alebo diskusii o medziročnom navýšení môže zamestnávateľ využiť toto tajomstvo a ušetriť si veľa peňazí. Predstavte si, ako lepšie by ste si mohli vyjednávať, ak by ste vedeli platy všetkých ostatných. Ekonómovia varujú, že informačná asymetria môže pokriviť trhy. Niekto nechá výplatnú pásku v kopírke a zrazu všetci na seba kričia. V skutočnosti dokonca varujú, že informačná asymetria môže viesť k zrúteniu trhu. Ja si myslím, že sme už takmer tam. Tu sú dôvody: po prvé, väčšina zamestnancov netuší, ako ich platia na porovnateľnej pozícii. V roku 2015 štúdia na 70 000 zamestnancoch ukázala, že dve tretiny všetkých, ktorí boli platení podľa trhovej sadzby, povedali, že sa cítia podhodnotení. A zo všetkých tých, ktorí sa cítili podhodnotení, 60 percent povedalo, že zvažuje výpoveď, bez ohľadu na to, či ich plat bol vyšší, nižší alebo presne podľa aktuálnej trhovej sadzby. Čo by ste odpovedali, keby ste boli súčasťou štúdie? Ste slabo zaplatení? Počkajte – ako o tom vôbec viete, veď o tom sa nesmie rozprávať? Po ďalšie, informačná asymetria, utajovanie platov uľahčuje ignorovanie diskriminácie, ktorá je na dnešnom trhu už prítomná. V správe z Inštitútu pre výskum práv žien z roku 2011, bol rozdiel medzi platmi mužov a žien 23 percent. To je 77 centov z 1 dolára. Ale vo Federálnej vláde, kde sú platy zaradené do istých taríf, a každý vie, aké vysoké sú tieto tarify, rozdiel medzi platmi klesol na 11 percent – a to bez regulácie iných faktorov, o ktorých sa ekonómovia sporia, či ich regulovať alebo nie. Ak naozaj chceme znížiť rozdiel medzi platmi mužov a žien možno by sme mali začať s otváraním výplatných pások. Ak takto vyzerá úplné zrútenie trhu, otvorenosť zostáva jediným spôsobom, ako zabezpečiť spravodlivosť. Uvedomujem si, že nechať ľudí vedieť, koľko zarábate, môže byť nepohodlné, ale je to menej nepríjemné, ako sa večne starať, či ste diskriminovaní oproti ostatným, alebo či sú vaša manželka alebo dcéra alebo sestra nespravodlivo platené. Otvorenosť zostáva najlepším spôsobom, ako zabezpečiť férovosť, a transparentnosť platov to zabezpečuje. To je dôvod, prečo podnikatelia a manažéri v korporáciách už roky experimentujú so zdieľaním platov. Ako Dane Atkinson. Dane je úspešným podnikateľkom, ktorý rozbehol mnoho spoločností v podmienkach utajených platov, dokonca využil túto skutočnosť a zaplatil dvoch rovnako kvalifikovaných ľudí dramaticky rozdielnymi platmi, v závislosti od toho, ako vedeli vyjednávať. Dane neskôr videl, aké konflikty nastali dôsledkom tohto rozhodnutia. Takže keď založil najnovšiu spoločnosť SumAll, prihlásil sa od začiatku k myšlienke transparentných platov. Výsledky boli obdivuhodné. Každá štúdia ukazuje, že keď ľudia vedia, ako sú ohodnotení, a vedia tento plat porovnať s kolegami, majú tendenciu usilovne pracovať na zvýšení svojej výkonnosti, budú angažovanejší a majú menšiu tendenciu odísť. Preto Dane nie je sám. Od technologických start-upov ako Buffer až k desiatkam tisícov zamestnancov Whole Foods, v ktorých nielenže je pre všetkých zverejnený váš plat, ale údaje o výkonnosti každého obchodu a oddelenia sú zverejnené na firemnom intranete, viditeľné pre všetkých. Platová transparentnosť môže nadobudnúť rôzne formy. Nie každá je vhodná pre všetkých. Niektorí zverejňujú svoje platy úplne. Iní ich zverejňujú v rámci spoločnosti. Niektorí zverejňujú vzorec na výpočet platu, iní zverejňujú platové tarify a každého do tejto tarify zaraďujú. Takže nemusíte vyrobiť tabuľky pre všetkých zamestnancov ktoré budú nosiť v kancelárii. A takisto nemusíte byť jediný, kto nosí takú tabuľku a vyrobil si ju doma. Všetci však môžme vykročiť vpred k transparentnosti platov. Vy všetci, ktorí máte právomoc posunúť sa smerom k transparentnosti, je čas urobiť krok vpred. A pre tých, ktorí takú právomoc nemajú, je čas postaviť sa za svoje práva. Takže koľko zarábate? A koľko je to v porovnaní s vašimi spolupracovníkmi? Mali by ste to vedieť. A oni tiež. Ďakujem. (potlesk)