Koľko zarábate?
Nehovorte to nahlas.
Ale predstavte si číslo.
Teraz: Čo myslíte, koľko zarába osoba,
ktorá sedí vedľa vás?
Opäť, nehovorte to nahlas.
(smiech)
Čo myslíte, koľko vo vašej práci
zarába osoba vo vedľajšej kóji
alebo osoba pri stole vedľa vás?
Viete to?
Mali by ste to vedieť?
Všimnite si, že sa cítim nesvoj
len pri kladení týchto otázok.
Ale uznajte –
v skutočnosti by ste to chceli vedieť.
Väčšine z nás je nepríjemné už len
pomyslieť na zverejnenie svojho platu.
Nemali by sme o tom hovoriť
s našimi susedmi
a už vôbec by sme o tom nemali hovoriť
so spolupracovníkmi.
Predpokladá sa, že ak by všetci
vedeli koľko ostatní zarábajú,
nastalo by peklo.
Nastali by hádky a rozbroje
a pár ľudí by dokonca mohlo dať výpoveď.
Ale čo ak práve toto tajomstvo je dôvodom
všetkých rozbrojov?
Čo by sa stalo,
ak by sme toto tajomstvo odstránili?
Čo ak práve otvorenosť zvyšuje
zmysel pre férovosť a spoluprácu
vo firme?
Čo by sa stalo, ak by bola
absolútna transparentnosť platov?
Posledných pár rokov
študujem vedúcich lídrov v korporátnom
i v súkromnom podnikaní,
ktorí spochybňujú všeobecné vedomosti
o riadení spoločnosti.
Vždy sa vynorí otázka platov.
A odpoveď je vždy prekvapivá.
Ukazuje sa, že transparentnosť platov –
otvorené zdieľanie platov vo firme –
z nej robí lepšie pracovisko
jednak pre zamestnancov
aj pre organizáciu.
Keď ľudia nevedia, koľko zarábajú
v porovnaní s kolegami,
často sa cítia nedostatočne zaplatení
ba dokonca platovo diskriminovaní.
Chcete pracovať na takom mieste,
kde sa toleruje,
že máte pocit, že vám slabo platia
alebo vás diskriminujú?
Ale to sa práve deje,
ak sa platy držia v tajnosti,
je to bežná prax,
odhliadnuc od faktu, že v USA
zákon chráni právo zamestnancov
hovoriť o ich platoch.
V jednom slávnom prípade
spred niekoľkých desaťročí
manažment časopisu Vanity Fair
nechal kolovať obežník
s nasledovným textom:
„Diskusia o platoch zamestnancov
je zakázaná.“
Diskusia o platoch zamestnancov
je „zakázaná“.
Tento obežník však nesadol všetkým.
Newyorskí literáti ako Dorothy Parker,
Robert Benchley a Robert Sherwood,
všetci autori skupiny
Algonquin Round Table
sa rozhodli postaviť za transparentnosť
a nasledujúci deň si do práce
dali na krk ceduľku so svojím platom.
(smiech)
Predstavte si, že ste v práci
so svojím platom napísaným na hrudi,
takže je viditeľný pre všetkých.
Prečo by firmy vôbec mali chcieť
odrádzať ľudí od diskusie o platoch?
Prečo s tým niektorí ľudia súhlasia,
kým iní sa proti tomu búria?
Vyzerá to tak,
že okrem prijateľných dôvodov
je tajomstvo platov spôsobom,
ako ušetriť veľa peňazí.
Pretože udržiavanie platov v tajnosti
vedie k tomu, čo ekonómovia nazývajú
„informačná asymetria“.
To je situácia, ak pri vyjednávaní
má jedna strana
omnoho viac informácií ako druhá.
Pri prijímaní do zamestnania alebo
diskusii o medziročnom navýšení
môže zamestnávateľ využiť toto tajomstvo
a ušetriť si veľa peňazí.
Predstavte si, ako lepšie
by ste si mohli vyjednávať,
ak by ste vedeli platy všetkých ostatných.
Ekonómovia varujú, že informačná asymetria
môže pokriviť trhy.
Niekto nechá výplatnú pásku v kopírke
a zrazu všetci na seba kričia.
V skutočnosti dokonca varujú,
že informačná asymetria môže viesť
k zrúteniu trhu.
Ja si myslím, že sme už takmer tam.
Tu sú dôvody:
po prvé, väčšina zamestnancov netuší,
ako ich platia na porovnateľnej pozícii.
V roku 2015 štúdia
na 70 000 zamestnancoch ukázala,
že dve tretiny všetkých,
ktorí boli platení podľa trhovej sadzby,
povedali, že sa cítia podhodnotení.
A zo všetkých tých,
ktorí sa cítili podhodnotení,
60 percent povedalo, že zvažuje výpoveď,
bez ohľadu na to,
či ich plat bol vyšší, nižší
alebo presne
podľa aktuálnej trhovej sadzby.
Čo by ste odpovedali,
keby ste boli súčasťou štúdie?
Ste slabo zaplatení?
Počkajte – ako o tom vôbec viete,
veď o tom sa nesmie rozprávať?
Po ďalšie, informačná asymetria,
utajovanie platov
uľahčuje ignorovanie diskriminácie,
ktorá je na dnešnom trhu už prítomná.
V správe z Inštitútu pre výskum práv žien
z roku 2011,
bol rozdiel medzi platmi mužov a žien
23 percent.
To je 77 centov z 1 dolára.
Ale vo Federálnej vláde,
kde sú platy zaradené do istých taríf,
a každý vie, aké vysoké sú tieto tarify,
rozdiel medzi platmi klesol
na 11 percent –
a to bez regulácie iných faktorov,
o ktorých sa ekonómovia sporia,
či ich regulovať alebo nie.
Ak naozaj chceme znížiť rozdiel medzi
platmi mužov a žien
možno by sme mali začať s otváraním
výplatných pások.
Ak takto vyzerá úplné zrútenie trhu,
otvorenosť zostáva jediným spôsobom,
ako zabezpečiť spravodlivosť.
Uvedomujem si,
že nechať ľudí vedieť, koľko zarábate,
môže byť nepohodlné,
ale je to menej nepríjemné,
ako sa večne starať,
či ste diskriminovaní oproti ostatným,
alebo či sú vaša manželka alebo dcéra
alebo sestra nespravodlivo platené.
Otvorenosť zostáva najlepším spôsobom,
ako zabezpečiť férovosť,
a transparentnosť platov to zabezpečuje.
To je dôvod, prečo podnikatelia
a manažéri v korporáciách
už roky experimentujú so zdieľaním platov.
Ako Dane Atkinson.
Dane je úspešným podnikateľkom,
ktorý rozbehol mnoho spoločností
v podmienkach utajených platov,
dokonca využil túto skutočnosť
a zaplatil dvoch rovnako kvalifikovaných
ľudí dramaticky rozdielnymi platmi,
v závislosti od toho,
ako vedeli vyjednávať.
Dane neskôr videl, aké konflikty
nastali dôsledkom tohto rozhodnutia.
Takže keď založil najnovšiu
spoločnosť SumAll,
prihlásil sa od začiatku k myšlienke
transparentných platov.
Výsledky boli obdivuhodné.
Každá štúdia ukazuje,
že keď ľudia vedia, ako sú ohodnotení,
a vedia tento plat porovnať s kolegami,
majú tendenciu usilovne pracovať
na zvýšení svojej výkonnosti,
budú angažovanejší
a majú menšiu tendenciu odísť.
Preto Dane nie je sám.
Od technologických start-upov ako Buffer
až k desiatkam tisícov zamestnancov
Whole Foods,
v ktorých nielenže je
pre všetkých zverejnený váš plat,
ale údaje o výkonnosti
každého obchodu a oddelenia
sú zverejnené na firemnom intranete,
viditeľné pre všetkých.
Platová transparentnosť
môže nadobudnúť rôzne formy.
Nie každá je vhodná pre všetkých.
Niektorí zverejňujú svoje platy úplne.
Iní ich zverejňujú v rámci spoločnosti.
Niektorí zverejňujú vzorec
na výpočet platu,
iní zverejňujú platové tarify
a každého do tejto tarify zaraďujú.
Takže nemusíte vyrobiť tabuľky
pre všetkých zamestnancov
ktoré budú nosiť v kancelárii.
A takisto nemusíte byť jediný,
kto nosí takú tabuľku
a vyrobil si ju doma.
Všetci však môžme vykročiť vpred
k transparentnosti platov.
Vy všetci, ktorí máte právomoc
posunúť sa smerom k transparentnosti,
je čas urobiť krok vpred.
A pre tých, ktorí takú právomoc nemajú,
je čas postaviť sa za svoje práva.
Takže koľko zarábate?
A koľko je to v porovnaní
s vašimi spolupracovníkmi?
Mali by ste to vedieť.
A oni tiež.
Ďakujem.
(potlesk)