Joseph Keller zvykol behávať 
okolo areálu v Standforde

a bol zaujatý ženami,
ktoré tam tiež behávali.

Prečo sa ich copy takto húpu 
z jednej strany na druhú?

Keďže bol matemik, 
zaumienil si na túto otázku odpovedať.

(smiech)

Profesora Kellera zaujímalo veľa vecí:

prečo po čajníkoch stekjú kvapky

alebo ako sa dážďovky krútia.

Pred pár mesiacmi som
o Josephovi Kellerovi nevedel.

Dočítal som o ňom v novinách 
New York Times,

v nekrológu.

Noviny The Times mu venovali pol strany,

čo, ako si môžte predstaviť, je úctyhodný 
priestor pre noviny ich postavenia.

Nekrológy čítam skoro každý deň.

Moja žena si pochopiteľne myslí,
že je trochu morbídne

začať deň praženicou a vetou:
„Pozrime so, kto dnes zomrel.“

(smiech)

Keď sa ale nad tým zamyslíte,

na titulných stranách novín 
sú zvyčajne zlé správy

ktoré poukazujú na ľudské neúspechy.

Miesto, kde zlé správy 
poukazujú na úspechy,

je na konci týchto novín, v nekrológoch.

Som vedúci firmy,

ktorá sa zaoberá prognózami,

ktoré obchodníci odvodzujú 
z predošlých dát –

niečo ako spätná analýza.

Tak sme začali uvažovať:

Čo ak by sme spätne analyzovali 
nekrológy z New York Times?

Sú tam triky, ako by ste mohli zaistiť,
aby bol aj váš nekrológ uverejnený,

aj keď vy tu už nebudete,
aby ste sa z toho mohli tešiť?

(smiech)

Hodilo by sa toto lepšie k praženici?

(smiech)

A tak sme sa pozreli na dáta.

2 000 redakčných, neplatených nekrologóv

z 20-mesačného obdobia 
medzi rokmi 2015 a 2016.

Čo nás týchto 2 000 úmrtí –
skôr životov – naučilo?

Nuž, najprv sme sa pozreli na slová.

Toto tu je titulok nekrológu.

Tento je o úžasnom Lee Kuan Yewovi.

Ak odstránite začiatok a koniec,

ostane vám nádherný popis,

[Zakladateľ a prvý premiér Singapuru]

ktorý sa snaží, v pár slovách, 
zachytiť úspech alebo celý život.

Iba sa na to pozerať je fascinujúce.

Tu je pár slávnych ľudí, 
ktorí zomreli počas minulých 2 rokov.

Skúste uhádnuť, kto to je.

[Umelec, vymykajúci sa žánru]

To je Prince.

[Gigant Boxu a 20. storočia]

Ó, áno.

[Muhammad Ali]

[Prevratná architektka]

Zaha Hadid.

Tak sme vzali tieto popisy

a urobili sme takzvané
„spracovanie prirodzeného jazyka“,

kde vložíte tieto slová do programu,

ktorý vyhodí prebytočné slová –

členy, spojky a podobne

a ponechá len tie najdôležitejšie slová.

A urobili sme to nielen pre tieto 4,

ale pre všetkých 2 000 opisov.

A takto to vyzerá.

[- spevák - vodca - zakladateľ -]

Film, divadlo, hudba, tanec 
a samozrejme, umenie, tých tu je velľa.

Cez 40 percent.

Núti nás to uvažovať, 
prečo v toľkých spoločnostiach

trváme na tom, aby naše deti študovali 
strojárstvo, medicínu, biznis alebo právo,

aby boli považovaní za úspešných.

A keď už sa bavíme o povolaniach,

pozrime sa na vek –

priemerný vek, v ktorom niečo dosiahli.

To číslo je 37.

To znamená, že musíte počkať 37 rokov...

kým dosiahnete prvý veľký úspech, 
za ktorý si vás ľudia budú pamätať –

priemerne –

o 44 rokov neskôr, 
keď zomriete ako 81-ročný –

priemerne.

(smiech)

Potom hovorte niečo o trpezlivosti.

(smiech)

Samozrejme, že to záleží od povolania.

Ak ste športová hviezda,

pravdepodobne dovŕšite 
svoj úspech v dvaciatke.

A ak ste štyridsiatnik ako ja,

môžete skúsiť zábavný svet politiky.

Politici vykonajú svoj prvý a niekedy 
jediný záslužný čin v štyridsiatke.

(smiech)

Ak ste zvedavý čo sú „ostatné“,
tu je pár príkladov.

[vedec, ktorý sa stal kňazom VooDoo]

Nie je udivujúce, čo ľudia robia
a za čo si ich pamätáme?

(smiech)

[krajčír pre 9 prezidentov
priekopníčka vo svete striptízu]

Začali sme byt ešte viac zvedaví

a chceli sme analyzovať 
viac ako len kľúčové slová.

Tak sme tam vložili celý prvý odsek
všetkých 2 000 nekrológov,

ale spravili sme to zvlášť 
pre 2 skupiny ľudí:

ľudia, ktorí sú slávni,
a tí, ktorí nie sú.

Slávni ľudia – Prince, Ali, Zaha Hadid –

a ľudia, ktorí nie sú slávni, 
ako napríklad Jocelyn Cooper,

Reverend Curry

alebo Lorna Kelly.

Stavím sa, že väčšinu 
týchto mien nepoznáte.

Úžasní ľudia, fantastické úspechy, 
ale nie sú slávni.

Takže, čo ak tieto skupiny
analyzujeme osobitne –

slávnych a neslávnych?

Čo nám to ukáže?

Pozrite sa.

Vyskočia na mňa hneď dve veci.

Prvá:

„John.“

(smiech)

Ľudia, ktorí sa volajú John,
by mali poďakovať svojim rodičom –

(smiech)

a pripomeňte svojim deťom, aby
si vystrihli váš nekrológ, keď odídete.

A druhá:

„Pomoc.“

Objavili sme množstvo cenných poučení 
z dobre prežitých životov

a čo nás títo ľudia
zvečnení v tlači môžu naučiť.

Táto analýza bola fascinujúciou ukážkou 
toho, aký čarovný život je,

a ešte viac fascinujúci

bol fakt, že drvivá väčšina nekrológov

bola o ľuďoch – slávnych aj neznámych,

ktorí robili zdanlivo mimoriadne veci.

Urobili pozitívnu zmenu v živote, 
ktorý okolo nich prebiehal.

Pomáhali.

Takže sa spýtajte sami seba:

ako využívam svoje schopnosti,
aby som pomohol spoločnosti?

Pretože najsilnejším ponaučením tu je,

že ak by viac ľudí žilo tak, 
aby boli po smrti slávnymi,

svet by bol oveľa lepším miestom.

Ďakujem.

(potlesk)