WEBVTT

00:00:00.844 --> 00:00:03.222
Keď premýšľame o predsudkoch a zaujatosti,

00:00:03.222 --> 00:00:05.366
zvykneme si vybaviť hlúpych a zlých ľudí,

00:00:05.366 --> 00:00:07.820
ktorí robia hlúpe a zlé veci.

00:00:07.820 --> 00:00:09.890
Túto myšlienku pekne zhrnul

00:00:09.890 --> 00:00:12.358
britský kritik William Hazlitt,

00:00:12.358 --> 00:00:15.293
ktorý napísal „Predsudok je dieťa nevedomosti.“

00:00:15.293 --> 00:00:17.405
Ja by som vás chcel presvedčiť,

00:00:17.405 --> 00:00:19.040
že toto je nesprávne.

00:00:19.040 --> 00:00:20.772
Chcem vás presvedčiť,

00:00:20.772 --> 00:00:22.495
že predsudok a zaujatosť

00:00:22.495 --> 00:00:25.783
sú prirodzené, často racionálne,

00:00:25.783 --> 00:00:27.614
a dokonca často morálne.

00:00:27.614 --> 00:00:29.866
A myslím si, že keď toto pochopíme,

00:00:29.866 --> 00:00:32.375
budeme viac schopní vycítiť,

00:00:32.375 --> 00:00:33.432
keď budú nesprávne,

00:00:33.432 --> 00:00:35.200
keď budú mať strašné následky.

00:00:35.200 --> 00:00:37.525
A budeme lepšie vedieť

00:00:37.525 --> 00:00:39.207
čo robiť, keď sa to stane.

NOTE Paragraph

00:00:39.207 --> 00:00:42.234
Tak, začnime so stereotypmi. Pozriete sa na mňa,

00:00:42.234 --> 00:00:44.480
viete moje meno, určité fakty o mne

00:00:44.480 --> 00:00:46.309
a môžete urobiť určité úsudky.

00:00:46.309 --> 00:00:49.162
Môžete odhadnúť moju etnickú príslušnosť,

00:00:49.162 --> 00:00:52.443
moju politickú príslušnosť, moje náboženstvo.

00:00:52.443 --> 00:00:54.542
A vec sa má takto. Tieto úsudky zvyknú byť presné.

00:00:54.542 --> 00:00:56.724
Sme veľmi dobrí v takýchto veciach.

00:00:56.724 --> 00:00:58.207
A sme veľmi dobrí v takýchto veciach,

00:00:58.207 --> 00:01:00.940
pretože naša schopnosť škatuľkovať ľudí

00:01:00.940 --> 00:01:04.195
nie je nejaký druh vrtošivého rozmaru mysle

00:01:04.195 --> 00:01:06.511
ale skôr špecifický príklad

00:01:06.511 --> 00:01:08.166
všeobecnejšieho procesu.

00:01:08.166 --> 00:01:09.785
To znamená, že vo svete máme skúsenosti

00:01:09.785 --> 00:01:11.326
s vecami a ľuďmi,

00:01:11.326 --> 00:01:12.575
ktorí zapadajú do kategórií

00:01:12.575 --> 00:01:15.031
a naše skúsenosti môžeme využiť na zovšeobecnenie

00:01:15.031 --> 00:01:17.390
nových príkladov týchto kategórií.

00:01:17.390 --> 00:01:19.757
Takže, každý má veľa skúseností

00:01:19.757 --> 00:01:22.010
so stoličkami a jablkami a psami

00:01:22.010 --> 00:01:23.646
a na základe tohoto, môžete vidieť

00:01:23.646 --> 00:01:25.998
neznáme príklady a môžete ich odhadnúť.

00:01:25.998 --> 00:01:27.314
Môžete sedieť na stoličke,

00:01:27.314 --> 00:01:29.879
môžete jesť jablko, pes bude štekať.

00:01:29.879 --> 00:01:31.643
Môžeme sa mýliť.

00:01:31.643 --> 00:01:33.443
Stolička sa môže rozpadnúť, keď si na ňu sadnete,

00:01:33.443 --> 00:01:35.665
jablko môže byť otrávené, pes nemusí štekať

00:01:35.665 --> 00:01:38.535
a v skutočnosti, toto je môj pes Tessie, ktorý nešteká.

00:01:38.535 --> 00:01:41.294
Väčšinou sme ale v tomto dobrí.

00:01:41.294 --> 00:01:43.210
Väčšinou odhadujeme správne

00:01:43.210 --> 00:01:45.024
v spoločenskej oblasti aj nespoločenskej oblasti.

00:01:45.024 --> 00:01:46.973
A ak by sme toho neboli schopní,

00:01:46.973 --> 00:01:50.189
ak by sme neboli schopní odhadnúť nové príklady, s ktorými sa stretávame,

00:01:50.189 --> 00:01:51.640
neprežili by sme.

00:01:51.640 --> 00:01:54.509
A Hazlitt to vlastne neskôr v svojej úžasnej eseji

00:01:54.509 --> 00:01:55.994
pripúšťa.

00:01:55.994 --> 00:01:58.536
Píše, „bez pomoci predsudkov a zvykov

00:01:58.536 --> 00:02:00.876
by som nemal byť schopný nájsť cestu naprieč izbou;

00:02:00.876 --> 00:02:03.328
ani vedieť ako sa správať v rôznych situáciách,

00:02:03.328 --> 00:02:07.531
ani čo cítiť v rôznych vzťahoch života.“

00:02:07.531 --> 00:02:09.040
Alebo vezmite si zaujatosť.

00:02:09.040 --> 00:02:10.748
Niekedy rozdelíme svet na

00:02:10.748 --> 00:02:13.749
„my“ versus „oni“, na skupine vlastný a skupine cudzí

00:02:13.749 --> 00:02:14.910
a niekedy keď to robíme,

00:02:14.910 --> 00:02:16.467
vieme, že robíme niečo zlé

00:02:16.467 --> 00:02:18.140
a tak trochu sa za to hanbíme.

00:02:18.140 --> 00:02:19.623
Ale inokedy sme na to hrdí.

00:02:19.623 --> 00:02:21.436
Otvorene to priznávame.

00:02:21.436 --> 00:02:22.718
A môj najobľúbenejší príklad tohoto

00:02:22.718 --> 00:02:25.120
je otázka, ktorá prišla z publika

00:02:25.120 --> 00:02:27.837
v republikánskej diskusii pred poslednými voľbami.

NOTE Paragraph

00:02:27.837 --> 00:02:30.129
(video) Anderson Cooper: „Aby som sa dostal k vašim otázkam,

00:02:30.129 --> 00:02:34.310
otázka vo vestibule na zahraničnú pomoc? Áno madam.“

NOTE Paragraph

00:02:34.310 --> 00:02:36.546
Žena: „Američania v našej krajine

00:02:36.546 --> 00:02:39.183
práve teraz trpia.

00:02:39.183 --> 00:02:42.531
Prečo stále posielame zahraničnú pomoc

00:02:42.531 --> 00:02:43.847
iným krajinám,

00:02:43.847 --> 00:02:47.950
keď potrebujeme všetku pomoc pre nás?

NOTE Paragraph

00:02:47.950 --> 00:02:49.645
AC: „Guvernér Perry, čo vy na to?“

NOTE Paragraph

00:02:49.645 --> 00:02:51.012
(potlesk)

00:02:51.012 --> 00:02:53.350
Rick Perry: „Rozhodne, myslím, že je to - “

NOTE Paragraph

00:02:53.350 --> 00:02:55.010
Paul Bloom: „Každý na javisku

00:02:55.010 --> 00:02:56.981
súhlasí s predpokladom jej otázky,

00:02:56.981 --> 00:02:59.100
ktorý je, že ako Američania by sme sa mali starať viac

00:02:59.100 --> 00:03:01.226
o Američanov ako o ostatných ľudí.“

00:03:01.226 --> 00:03:04.091
A v skutočnosti, vo všeobecnosti ľudia bývajú často ovplyvnení

00:03:04.091 --> 00:03:07.599
pocitmi solidarity, lojality, hrdosti, patriotizmu

00:03:07.599 --> 00:03:10.315
voči svojej krajine alebo voči svojej etnickej skupine.

00:03:10.315 --> 00:03:13.400
Bez ohľadu na vaše politické názory, veľa ľudí je hrdých na to, že sú Američania.

00:03:13.400 --> 00:03:15.462
A uprednostňujú Ameriku pred inými krajinami.

00:03:15.462 --> 00:03:18.312
Obyvatelia iných krajín sa cítia rovnako ku svojmu národu

00:03:18.312 --> 00:03:20.798
a my sa cítime rovnako k našej etnickej príslušnosti.

NOTE Paragraph

00:03:20.798 --> 00:03:22.482
Niektorí z vás to môžu zamietnuť.

00:03:22.482 --> 00:03:24.203
Niektorí z vás môžu byť tak kozmopolitní,

00:03:24.213 --> 00:03:26.547
že si myslia, že etnická príslušnosť a národnosť

00:03:26.547 --> 00:03:28.700
by nemali byť ovplyvnené morálnymi zásadami.

00:03:28.700 --> 00:03:31.462
Ale aj vy sofistikovaní uznáte,

00:03:31.462 --> 00:03:33.296
že by mala existovať nejaká príťažlivosť

00:03:33.296 --> 00:03:35.997
k „skupine vlastnému“ v oblasti priateľov a rodiny,

00:03:35.997 --> 00:03:37.418
ľudí, ku ktorým máte blízko,

00:03:37.418 --> 00:03:38.979
a tak robíte rozdiel

00:03:38.979 --> 00:03:40.954
medzi „my“ versus „oni“.

NOTE Paragraph

00:03:40.954 --> 00:03:43.557
Rozdiel je dostatočne prirodzený

00:03:43.557 --> 00:03:46.481
a často dostatočne morálny, ale nemusí vždy fungovať.

00:03:46.481 --> 00:03:48.210
A toto bolo súčasťou výskumu

00:03:48.210 --> 00:03:50.969
skvelého sociálneho psychológa Henriho Tajfela.

00:03:50.969 --> 00:03:53.574
Tajfel sa narodil v Poľsku v roku 1919.

00:03:53.574 --> 00:03:55.713
Odišiel študovať na univerzitu vo Francúzsku,

00:03:55.713 --> 00:03:58.268
pretože ako Žid nemohol navštevovať univerzitu v Poľsku.

00:03:58.268 --> 00:04:00.778
Potom narukoval do francúzskej armády

00:04:00.778 --> 00:04:02.061
počas druhej svetovej vojny.

00:04:02.061 --> 00:04:03.830
Zajali ho a skončil

00:04:03.830 --> 00:04:05.361
vo väzení vojenského tábora.

00:04:05.361 --> 00:04:07.628
Toto bolo pre neho hrozné obdobie,

00:04:07.628 --> 00:04:09.316
pretože ak by zistili, že je Žid,

00:04:09.316 --> 00:04:11.408
mohli ho presunúť do koncentračného tábora,

00:04:11.408 --> 00:04:13.400
kde by pravdepodobne neprežil.

00:04:13.400 --> 00:04:15.987
V skutočnosti, keď skončila vojna a on bol prepustený,

00:04:15.987 --> 00:04:18.492
väčšina jeho kamarátov a rodiny bola mŕtva.

00:04:18.492 --> 00:04:20.329
Zaplietol sa do rôznych prenasledovaní.

00:04:20.329 --> 00:04:21.860
Pomáhal vojnovým sirotám,

00:04:21.860 --> 00:04:23.591
ale mal dlhotrvajúci záujem

00:04:23.591 --> 00:04:25.136
o vedu predsudku

00:04:25.136 --> 00:04:27.796
a tak, keď poskytovali prestížne britské štipendium

00:04:27.796 --> 00:04:29.641
na stereotypy, prihlásil sa

00:04:29.641 --> 00:04:30.998
a vyhral.

00:04:30.998 --> 00:04:33.188
Potom začal túto skvelú kariéru.

00:04:33.188 --> 00:04:35.937
A to, čo začalo jeho kariéru, bolo pochopenie

00:04:35.937 --> 00:04:37.777
toho, že mnohí ľudia uvažujú

00:04:37.777 --> 00:04:39.893
o holokauste nesprávne.

00:04:39.893 --> 00:04:42.299
Mnohí ľudia, v tom čase väčšina,

00:04:42.299 --> 00:04:44.200
videla holokaust ako niečo, čo reprezentovalo

00:04:44.200 --> 00:04:47.204
nejakú tragickú chybu zo strany Nemcov.

00:04:47.204 --> 00:04:51.038
Nejakú genetickú skazenosť, nejakú autoritatívnu osobnosť.

00:04:51.038 --> 00:04:53.096
A Tajfel toto zamietol.

00:04:53.096 --> 00:04:55.639
Tajfel povedal, že to čo vidíme v holokauste

00:04:55.639 --> 00:04:57.950
je iba zveličenie

00:04:57.950 --> 00:04:59.728
normálnych psychologických procesov,

00:04:59.728 --> 00:05:01.489
ktoré existujú v každom z nás.

00:05:01.489 --> 00:05:04.174
A aby to preskúmal, urobil sériu klasických štúdií

00:05:04.174 --> 00:05:05.918
s britskými adolescentmi.

00:05:05.918 --> 00:05:07.467
V jednej jeho štúdii dával

00:05:07.467 --> 00:05:10.019
britským adolescentom všelijaké možné otázky

00:05:10.019 --> 00:05:11.903
a potom na základe ich odpovedí povedal:

00:05:11.903 --> 00:05:14.260
„Pozrel som sa na vaše odpovede a na základe nich

00:05:14.260 --> 00:05:16.357
som určil, že ste buď - “

00:05:16.357 --> 00:05:17.363
povedal polovici-

00:05:17.363 --> 00:05:20.320
„milovníci Kandiskeho, milujete prácu Kandiskeho

00:05:20.320 --> 00:05:23.298
alebo milovníci Kleeho, milujete prácu Kleea.“

00:05:23.298 --> 00:05:25.114
Celé to bolo klamstvo.

00:05:25.114 --> 00:05:27.404
Ich odpovede nemali nič spoločné s Kandiskym alebo Kleeom.

00:05:27.404 --> 00:05:30.132
Pravdepodobne nikdy predtým nepočuli o týchto umelcoch.

00:05:30.132 --> 00:05:32.872
On ich jednoducho rozdelil.

00:05:32.872 --> 00:05:36.143
Ale to, čo objavil, bolo, že na kategórii záleží.

00:05:36.143 --> 00:05:38.654
Takže keď neskôr dal subjektom peniaze

00:05:38.654 --> 00:05:40.330
radšej ich dali

00:05:40.330 --> 00:05:42.130
členom svojej vlastnej skupiny

00:05:42.130 --> 00:05:43.963
ako členom skupiny druhej.

00:05:43.963 --> 00:05:46.290
Horšie. Mali vlastne väčší záujem o to,

00:05:46.290 --> 00:05:48.296
aby vytvorili rozdiel

00:05:48.296 --> 00:05:50.862
medzi svojou skupinou a druhými skupinami,

00:05:50.862 --> 00:05:52.770
takže by sa vzdali peňazí pre svoju vlastnú skupinu,

00:05:52.770 --> 00:05:58.018
ak by to znamenalo, že druhá skupina dostane menej.

NOTE Paragraph

00:05:58.018 --> 00:06:00.236
Takáto zaujatosť sa ukazuje veľmi skoro.

00:06:00.236 --> 00:06:02.536
Môj kolega a jeho žena, Karen Wynn, na univerzite Yale

00:06:02.536 --> 00:06:04.147
uskutočnili sériu štúdii s bábätkami,

00:06:04.147 --> 00:06:06.979
pri ktorých vystavili bábätká bábkam.

00:06:06.979 --> 00:06:09.244
Bábky uprednostňovali určité jedlá.

00:06:09.244 --> 00:06:11.426
Takže jedna bábka má rada zelené fazuľky,

00:06:11.426 --> 00:06:14.001
druhá má rada grahamové sušienky.

00:06:14.001 --> 00:06:16.370
Otestovali aké jedlo uprednostňujú bábätká a

00:06:16.370 --> 00:06:19.060
bábätká zvyčajne uprednostnili grahamové sušienky.

00:06:19.060 --> 00:06:21.672
Ale otázka je, záleží bábätkám na tom, ako

00:06:21.672 --> 00:06:24.788
zaobchádzajú s bábkami? Záleží. A veľmi.

00:06:24.788 --> 00:06:26.307
Zvyknú uprednostniť bábku,

00:06:26.307 --> 00:06:29.786
ktorá má rovnaké chute ako oni.

00:06:29.786 --> 00:06:32.342
A čo je horšie, dávajú prednosť bábkam, ktoré

00:06:32.342 --> 00:06:35.327
trestajú bábku s inými chuťami.

00:06:35.327 --> 00:06:37.604
(smiech)

NOTE Paragraph

00:06:37.604 --> 00:06:41.236
Túto „skupine-vlastný“ a „skupine-cudzí“ psychológiu vidíme stále.

00:06:41.236 --> 00:06:42.900
V politických konfliktoch

00:06:42.900 --> 00:06:45.314
v skupinách s rozličnými ideológiami.

00:06:45.314 --> 00:06:48.940
V extrémnych prípadoch vojny,

00:06:48.940 --> 00:06:52.157
kde cudzím nedávajú iba menej,

00:06:52.157 --> 00:06:53.745
ale dehumanizujú ich.

00:06:53.745 --> 00:06:55.985
Tak ako nacistická perspektíva o Židoch

00:06:55.985 --> 00:06:58.070
ako o hávedi alebo všiach.

00:06:58.070 --> 00:07:02.306
Alebo americká perspektíva o Japoncoch ako o potkanoch.

NOTE Paragraph

00:07:02.306 --> 00:07:04.520
Stereotypy tiež môžu prestať fungovať.

00:07:04.520 --> 00:07:06.781
Tak často sú racionálne a užitočné,

00:07:06.781 --> 00:07:08.355
ale niekedy sú iracionálne.

00:07:08.355 --> 00:07:09.581
Dávajú nesprávne odpovede

00:07:09.581 --> 00:07:10.798
a inokedy

00:07:10.798 --> 00:07:12.973
vedú k nepochybne amorálnym následkom.

00:07:12.973 --> 00:07:15.781
Prípad, ktorý bol najviac preštudovaný,

00:07:15.781 --> 00:07:17.448
je prípad rasy.

00:07:17.448 --> 00:07:18.855
Pred voľbami v roku 2008

00:07:18.855 --> 00:07:20.929
sa uskutočnila fascinujúca štúdia,

00:07:20.929 --> 00:07:23.955
v ktorej sa sociálni psychológovia pozreli na rozsah,

00:07:23.955 --> 00:07:27.397
akým boli kandidáti spätí s Amerikou

00:07:27.397 --> 00:07:31.002
ako v nevedomom spojení s americkou vlajkou.

00:07:31.002 --> 00:07:32.358
V jednej ich štúdii porovnali

00:07:32.358 --> 00:07:34.372
Obamu a McCaina a zistili, že McCain

00:07:34.372 --> 00:07:37.766
je viac považovaný za Američana ako Obama.

00:07:37.766 --> 00:07:40.339
Do určitej miery, ľudia tým nie sú vôbec prekvapení.

00:07:40.339 --> 00:07:42.257
McCain je oslavovaný ako vojnový hrdina

00:07:42.257 --> 00:07:43.916
a veľa ľudí by otvorene povedalo, že

00:07:43.916 --> 00:07:46.616
má viac americký príbeh ako Obama.

00:07:46.616 --> 00:07:48.553
Obamu však porovnali aj s britským

00:07:48.553 --> 00:07:51.069
predsedom vlády Tony Blairom

00:07:51.069 --> 00:07:53.330
a zistili, že Blair bol takisto viac považovaný

00:07:53.330 --> 00:07:55.837
za Američana ako Obama,

00:07:55.837 --> 00:07:57.910
aj keď subjekty zreteľne pochopili,

00:07:57.910 --> 00:08:00.900
že vôbec nie je Američan.

00:08:00.900 --> 00:08:02.324
Reagovali však, samozrejme, na

00:08:02.324 --> 00:08:05.375
jeho farbu pleti.

NOTE Paragraph

00:08:05.375 --> 00:08:07.426
Tieto stereotypy a zaujatosti

00:08:07.426 --> 00:08:08.876
majú skutočné následky.

00:08:08.876 --> 00:08:11.748
Nepatrné, ale aj veľmi závažné.

00:08:11.748 --> 00:08:14.410
V jednej nedávnej štúdii vedci

00:08:14.410 --> 00:08:17.679
umiestnili reklamu na eBay s ponukou bejzbalových kartičiek.

00:08:17.679 --> 00:08:20.413
Niektoré z nich držali biele ruky,

00:08:20.413 --> 00:08:21.631
iné držali čierne ruky.

00:08:21.631 --> 00:08:23.210
Boli rovnaké bejzbalové kartičky.

00:08:23.210 --> 00:08:24.454
Tie, ktoré držali čierne ruky

00:08:24.454 --> 00:08:26.521
dostali výrazne menej ponúk

00:08:26.521 --> 00:08:29.005
ako tie, ktoré držali biele ruky.

00:08:29.005 --> 00:08:31.367
V prieskume na Standforde

00:08:31.367 --> 00:08:35.597
psychológovia skúmali prípady ľudí

00:08:35.597 --> 00:08:39.166
odsúdených za vraždu bielej osoby.

00:08:39.166 --> 00:08:41.970
Ukázalo sa, že ak je všetko ostatné konštantné,

00:08:41.970 --> 00:08:44.340
boli by ste s oveľa väčšou pravdepodobnosťou odsúdení

00:08:44.340 --> 00:08:46.117
ak by ste vyzerali ako muž napravo

00:08:46.117 --> 00:08:48.090
než ako muž naľavo.

00:08:48.090 --> 00:08:50.119
A je to najmä preto,

00:08:50.119 --> 00:08:52.653
lebo muž napravo vyzerá typickejšie čierno,

00:08:52.653 --> 00:08:55.283
typickejšie africko-americky.

00:08:55.283 --> 00:08:57.332
Toto očividne ovplyvňuje rozhodnutie ľudí

00:08:57.332 --> 00:08:59.103
o tom, čo s ním urobiť.

NOTE Paragraph

00:08:59.103 --> 00:09:00.650
Takže teraz, keď toto vieme,

00:09:00.650 --> 00:09:02.307
ako s tým môžeme bojovať?

00:09:02.307 --> 00:09:03.929
Existujú rôzne cesty.

00:09:03.929 --> 00:09:05.363
Jedna z nich je

00:09:05.363 --> 00:09:07.409
vyžadovať od ľudí emočné reakcie,

00:09:07.409 --> 00:09:09.542
vyžadovať od nich empatiu.

00:09:09.542 --> 00:09:11.415
Často to robíme prostredníctvom príbehov.

00:09:11.415 --> 00:09:13.980
Takže ak ste liberálny rodič

00:09:13.980 --> 00:09:15.852
a chcete povzbudiť vaše dieťa

00:09:15.852 --> 00:09:18.226
aby verilo v hodnoty netradičných rodín,

00:09:18.226 --> 00:09:20.499
môžete im dať napríklad takúto knihu. („Heather má dve mamy“)

00:09:20.499 --> 00:09:22.225
Ak ste konzervatívny a máte iný postoj,

00:09:22.225 --> 00:09:24.156
môžete im dať takúto knihu.

00:09:24.156 --> 00:09:25.905
(„Mami! Pomoc! Pod mojou posteľou sú liberáli!“)

00:09:25.905 --> 00:09:29.241
Ale vo všeobecnosti, príbehy môžu premeniť

00:09:29.241 --> 00:09:31.473
anonymných cudzincov na ľudí, ktorí sú dôležití.

00:09:31.473 --> 00:09:34.158
Myšlienka, že sa zaujímame o ľudí

00:09:34.158 --> 00:09:35.860
keď sa na nich sústredíme ako na jednotlivcov,

00:09:35.860 --> 00:09:38.139
sa prejavovala už v minulosti.

00:09:38.139 --> 00:09:40.722
Takže Stalin falošne povedal:

00:09:40.722 --> 00:09:42.339
„Jedna smrť je tragédia,

00:09:42.339 --> 00:09:44.379
milión smrtí je štatistika,“

00:09:44.379 --> 00:09:45.830
a Matka Tereza povedala:

00:09:45.830 --> 00:09:47.371
„Ak sa pozriem na dav, nikdy nebudem konať.

00:09:47.371 --> 00:09:49.696
Ak sa pozriem na jednotlivca, budem.“

00:09:49.696 --> 00:09:51.766
Psychológovia to preskúmali.

00:09:51.766 --> 00:09:53.067
Napríklad, v jednej štúdii

00:09:53.067 --> 00:09:55.850
dali ľuďom zoznam faktov o kríze

00:09:55.850 --> 00:10:00.106
a pozreli sa na to koľko by darovali,

00:10:00.106 --> 00:10:01.690
aby túto krízu vyriešili.

00:10:01.690 --> 00:10:03.527
Inej skupine nedali žiadne fakty

00:10:03.527 --> 00:10:05.625
ale povedali im o jednotlivcovi

00:10:05.625 --> 00:10:08.065
s menom a tvárou

00:10:08.065 --> 00:10:11.284
a ukázalo sa, že ľudia dali oveľa viac.

00:10:11.284 --> 00:10:13.145
Nič z tohto nie je tajomstvo

00:10:13.145 --> 00:10:15.256
pre ľudí, ktorí sa venujú charite.

00:10:15.256 --> 00:10:17.904
Nezvyknú zaplavovať ľudí

00:10:17.904 --> 00:10:19.227
faktami a štatistikami.

00:10:19.227 --> 00:10:20.249
Ukážu im radšej tváre

00:10:20.249 --> 00:10:21.985
a ukážu im ľudí.

00:10:21.985 --> 00:10:25.212
Je možné, že ak sa zväčšia naše sympatie

00:10:25.212 --> 00:10:27.183
k jednotlivcovi, môžu sa potom rozšíriť

00:10:27.183 --> 00:10:30.061
k skupine, ku ktorej ten jednotlivec patrí.

NOTE Paragraph

00:10:30.061 --> 00:10:32.527
Toto je Harriet Beecher Stowe.

00:10:32.527 --> 00:10:34.970
Príbeh, pravdepodobne nepravý,

00:10:34.970 --> 00:10:37.044
hovorí o tom, že prezident Lincoln ju pozval

00:10:37.044 --> 00:10:39.042
do Bieleho domu uprostred občianskej vojny

00:10:39.042 --> 00:10:40.626
a povedal jej:

00:10:40.626 --> 00:10:43.290
„Takže vy ste tá malá dáma, ktorá začala túto veľkú vojnu.“

00:10:43.290 --> 00:10:45.175
Hovoril o „Chate strýka Toma“

00:10:45.175 --> 00:10:47.706
„Chata strýka Toma“ nie je veľká kniha filozofie

00:10:47.706 --> 00:10:50.850
alebo teológie alebo možno ani literatúry,

00:10:50.850 --> 00:10:53.365
ale darí sa jej

00:10:53.365 --> 00:10:55.863
dostať ľudí do situácie

00:10:55.863 --> 00:10:58.196
iných ľudí, do ktorej by sa inak nevložili.

00:10:58.196 --> 00:11:00.598
Vložiť sa do situácie otrokov.

00:11:00.598 --> 00:11:02.379
A to mohol byť dokonca urýchľovač

00:11:02.379 --> 00:11:03.983
veľkej spoločenskej zmeny.

NOTE Paragraph

00:11:03.983 --> 00:11:06.345
V poslednej dobe, hľadiac na Ameriku

00:11:06.345 --> 00:11:09.414
v posledných desaťročiach,

00:11:09.414 --> 00:11:12.563
je tu dôvod, že Šou Billa Cosbyho

00:11:12.563 --> 00:11:15.251
radikálne zmenila postoj Američanov k černochom,

00:11:15.251 --> 00:11:18.234
kým šou ako Will a Grace a Moderná rodina

00:11:18.234 --> 00:11:19.597
zmenila postoj Američanov

00:11:19.597 --> 00:11:20.897
k homosexuálom.

00:11:20.897 --> 00:11:23.352
Nemyslím si, že je prehnané povedať,

00:11:23.352 --> 00:11:26.013
že hlavný urýchľovač morálnych zmien v Amerike

00:11:26.013 --> 00:11:28.906
bola situačná komédia.

NOTE Paragraph

00:11:28.906 --> 00:11:30.322
Nie sú to však všetko emócie

00:11:30.322 --> 00:11:31.598
a chcel by som skončiť odvolaním sa

00:11:31.598 --> 00:11:33.833
na silu rozumu.

00:11:33.833 --> 00:11:35.989
Na určitom mieste vo svojej skvelej knihe

00:11:35.989 --> 00:11:37.212
„Lepší anjeli našej povahy“

00:11:37.212 --> 00:11:39.228
Steven Pinker hovorí:

00:11:39.228 --> 00:11:41.810
„Starý zákon hovorí - miluj svojho blížneho

00:11:41.810 --> 00:11:44.532
a Nový zákon hovorí - miluj svojho nepriateľa.

00:11:44.532 --> 00:11:47.218
Ja v skutočnosti nemilujem ani jedného z nich,

00:11:47.218 --> 00:11:48.885
no nechcem ich zabiť.

00:11:48.885 --> 00:11:50.751
Viem, že mám voči nim povinnosti,

00:11:50.751 --> 00:11:54.221
ale moje morálne pocity k nim, moje morálne presvedčenia

00:11:54.221 --> 00:11:55.934
o tom, ako by som sa k nim mal správať,

00:11:55.934 --> 00:11:57.981
nie sú založené na láske.

00:11:57.981 --> 00:11:59.920
Sú založené na pochopení ľudských práv

00:11:59.920 --> 00:12:02.143
a viere, že ich život je pre nich rovnako

00:12:02.143 --> 00:12:04.499
cenný ako ten môj pre mňa.“

00:12:04.499 --> 00:12:06.431
A aby to potvrdil, rozpráva príbeh

00:12:06.431 --> 00:12:07.609
veľkého filozofa Adama Smitha.

00:12:08.787 --> 00:12:09.965
Ja by som tiež chcel povedať tento príbeh,

00:12:09.965 --> 00:12:11.261
aj keď, trochu ho upravím

00:12:11.261 --> 00:12:12.939
vzhľadom k súčasnej dobe.

NOTE Paragraph

00:12:12.939 --> 00:12:14.840
Takže Adam Smith začína tým, že vás požiada, aby ste si predstavili

00:12:14.840 --> 00:12:16.741
smrť tisícky ľudí.

00:12:16.741 --> 00:12:18.781
Predstavte si, že tých tisíc ľudí

00:12:18.781 --> 00:12:21.020
je v krajine, ktorú nepoznáte.

00:12:21.020 --> 00:12:24.574
Mohla by to byť Čína alebo India alebo nejaká krajina v Afrike.

00:12:24.574 --> 00:12:27.058
Smith hovorí: „Ako by ste reagovali?“

00:12:27.058 --> 00:12:29.365
A vy by ste povedali: „No, to je veľmi zlé,“

00:12:29.365 --> 00:12:31.241
a pokračovali by ste vo svojom živote.

00:12:31.241 --> 00:12:33.460
Ak by ste otvorili The New York Times na internete alebo niekde

00:12:33.460 --> 00:12:36.420
a toto by ste objavili, a to sa nám vlastne stáva stále,

00:12:36.420 --> 00:12:37.941
pokračujeme vo svojom živote.

00:12:37.941 --> 00:12:40.135
„Ale predstavte si namiesto toho,“ Smith hovorí

00:12:40.135 --> 00:12:41.389
„že by ste sa zajtra mali dozvedieť,

00:12:41.389 --> 00:12:43.928
že vám odrežú malíček.“

00:12:43.928 --> 00:12:46.097
Smith hovorí: „Na tom by vám veľmi záležalo.

00:12:46.097 --> 00:12:47.508
Premýšľajúc nad tým,

00:12:47.508 --> 00:12:48.861
tú noc by ste prebdeli.

00:12:48.861 --> 00:12:50.880
Takže otázka znie:

00:12:50.880 --> 00:12:53.346
Obetovali by ste tisíc životov

00:12:53.346 --> 00:12:55.315
aby ste si zachránili malíček?

00:12:55.315 --> 00:12:57.633
Teraz si v duchu odpovedzte,

00:12:57.633 --> 00:13:00.552
ale Smith hovorí: „Určite nie,

00:13:00.552 --> 00:13:02.244
aká hrozná myšlienka.“

00:13:02.244 --> 00:13:04.275
A tak vyvstáva otázka

00:13:04.275 --> 00:13:05.649
a Smith to vysvetľuje takto:

00:13:05.649 --> 00:13:07.867
„Keď sú naše pasívne pocity takmer vždy

00:13:07.867 --> 00:13:09.315
tak pevné a sebecké,

00:13:09.315 --> 00:13:10.780
ako to, že naše aktívne zásady

00:13:10.780 --> 00:13:13.313
by mali byť často tak štedré a tak vznešené?“

00:13:13.313 --> 00:13:15.363
Smith odpovedá: „Je to rozum,

00:13:15.363 --> 00:13:17.138
zásada, svedomie.

00:13:17.138 --> 00:13:18.679
Hovorí k nám

00:13:18.679 --> 00:13:22.104
s hlasom schopným udiviť naše najtrúfalejšie vášne,

00:13:22.104 --> 00:13:23.781
že sme iba jedným z davu,

00:13:23.781 --> 00:13:26.222
vo všetkej úcte, o nič lepší ako ostatní v ňom.

NOTE Paragraph

00:13:26.222 --> 00:13:28.347
Táto posledná časť je to, čo je často opisované

00:13:28.347 --> 00:13:31.555
ako princíp nezaujatosti.

00:13:31.555 --> 00:13:34.184
Tento princíp nezaujatosti je vyjadrený

00:13:34.184 --> 00:13:35.931
vo všetkých svetových náboženstvách,

00:13:35.951 --> 00:13:38.209
vo všetkých verziách zlatého pravidla

00:13:38.209 --> 00:13:40.663
a vo všetkých svetových morálnych filozofiách,

00:13:40.663 --> 00:13:41.970
ktoré sú v mnohom odlišné,

00:13:41.970 --> 00:13:44.964
ale spoločne predpokladajú, že by sme mravnosť mali súdiť

00:13:44.964 --> 00:13:47.949
z určitého hľadiska nezaujatosti.

NOTE Paragraph

00:13:47.949 --> 00:13:49.771
Najlepšie vysvetlenie tohoto názoru pre mňa

00:13:49.771 --> 00:13:52.856
je vlastne nie od teológa alebo filozofa,

00:13:52.856 --> 00:13:54.213
ale od Humphreyho Bogarta

00:13:54.213 --> 00:13:55.760
na konci Kasablanky.

00:13:55.760 --> 00:13:59.536
Takže pozor, prezradenie rozuzlenia filmu. Hovorí svojej milenke,

00:13:59.536 --> 00:14:00.676
že sa musia rozísť

00:14:00.676 --> 00:14:02.269
pre všeobecné dobro

00:14:02.269 --> 00:14:04.133
a hovorí jej, neurobím prízvuk,

00:14:04.133 --> 00:14:05.915
ale hovorí jej: „Netreba veľa aby si videla,

00:14:05.915 --> 00:14:07.274
že v tomto bláznivom svete

00:14:07.274 --> 00:14:10.385
problémy troch malých ľudí nesiahajú 
ani po vrch fazúľ.“

NOTE Paragraph

00:14:10.385 --> 00:14:13.665
Náš rozum môže spôsobiť, že naše pohnútky by mohli prevážiť naše vášne.

00:14:13.665 --> 00:14:15.381
Naše pohnútky by nás mohli motivovať,

00:14:15.381 --> 00:14:16.602
aby sme rozšírili našu empatiu,

00:14:16.602 --> 00:14:18.929
motivovať nás napísať knihu ako „Chata strýka Toma“

00:14:18.929 --> 00:14:20.652
alebo prečítať si knihu ako „Chata strýka Toma“

00:14:20.652 --> 00:14:23.346
a náš rozum nás môže motivovať, aby sme vytvorili

00:14:23.346 --> 00:14:25.308
zvyky a tabu a zákony,

00:14:25.308 --> 00:14:27.118
ktoré nás budú obmedzovať

00:14:27.118 --> 00:14:28.794
v pôsobení na naše impulzy,

00:14:28.794 --> 00:14:30.383
keď, ako rozumné bytosti, cítime,

00:14:30.383 --> 00:14:31.778
že by sme mali byť obmedzení.

00:14:31.778 --> 00:14:33.791
Toto je to, čo je ústava.

00:14:33.791 --> 00:14:36.712
Ústava je niečo, čo bolo zriadené v minulosti

00:14:36.712 --> 00:14:38.019
a platí v súčasnosti

00:14:38.019 --> 00:14:39.004
a hovorí, že

00:14:39.004 --> 00:14:41.231
nezáleží na tom, ako často môžeme obľúbeného prezidenta

00:14:41.231 --> 00:14:43.834
zvoliť znova na tretie volebné obdobie,

00:14:43.834 --> 00:14:45.929
nezáleží na tom, ako často si môžu bieli Američania vybrať,

00:14:45.929 --> 00:14:49.997
že sa znovu cítia na to, aby zaviedli otroctvo. Nemôžeme.

00:14:49.997 --> 00:14:51.673
Zaviazali sme sa.

NOTE Paragraph

00:14:51.673 --> 00:14:54.090
A zaviazali sme sa aj v iných spôsoboch.

00:14:54.090 --> 00:14:56.848
Vieme, že keď príde k tomu, aby sme vybrali

00:14:56.848 --> 00:14:59.799
niekoho pre prácu, odmenu,

00:14:59.799 --> 00:15:02.757
sme silno zaujatí ich rasou,

00:15:02.757 --> 00:15:05.053
Sme silno zaujatí ich pohlavím,

00:15:05.053 --> 00:15:07.268
sme silno zaujatí ich atraktívnosťou.

00:15:07.268 --> 00:15:09.919
Niekedy môžeme povedať: „No, dobre. Tak to má byť.“

00:15:09.919 --> 00:15:12.226
Inokedy ale hovoríme: „Toto je nesprávne.“

00:15:12.226 --> 00:15:14.115
A tak aby sme to porazili,

00:15:14.115 --> 00:15:16.366
nesnažíme sa iba viac,

00:15:16.366 --> 00:15:19.367
ale vytvárame situácie,

00:15:19.367 --> 00:15:22.406
kde nás tieto druhé zdroje informácií nemôžu ovplyvniť.

00:15:22.406 --> 00:15:23.721
Preto mnohé orchestre

00:15:23.721 --> 00:15:26.366
vypočúvajú hudobníkov za scénou.

00:15:26.366 --> 00:15:27.610
Takže jedinú informáciu, ktorú majú,

00:15:27.610 --> 00:15:30.303
je informácia, o ktorej veria, že na nej záleží.

00:15:30.303 --> 00:15:32.626
Myslím si, že predsudky a zaujatosť

00:15:32.626 --> 00:15:35.720
ilustrujú základnú dualitu ľudského charakteru.

00:15:35.720 --> 00:15:39.496
Máme pocity, inštinkty, emócie,

00:15:39.496 --> 00:15:41.657
a ovplyvňujú naše úsudky a reakcie

00:15:41.657 --> 00:15:43.988
pre dobro a zlo.

00:15:43.988 --> 00:15:47.610
No sme tiež schopní rozumného uvažovania

00:15:47.610 --> 00:15:49.045
a inteligentného plánovania

00:15:49.045 --> 00:15:51.862
a toto môžeme použiť v niektorých prípadoch

00:15:51.862 --> 00:15:53.805
na zrýchlenie a podporu našich emócií,

00:15:53.805 --> 00:15:56.573
a v iných zase na ich zastavenie.

00:15:56.573 --> 00:15:57.807
A takýmto spôsobom

00:15:57.807 --> 00:16:00.574
nám rozum pomáha vytvoriť lepší svet.

NOTE Paragraph

00:16:00.574 --> 00:16:02.918
Ďakujem

NOTE Paragraph

00:16:02.918 --> 00:16:06.623
(Potlesk)