V roku 1956 počas diplomatického stretnutia v Moskve sovietsky líder Nikita Chruščov povedal veľvyslancom západného bloku: „My vas pochoronim!“ Jeho tlmočník to preložil do angličtiny ako: „My vás pochováme!“ Toto vyhlásenie vyvolalo vlnu šokov v západnom svete a zvýšilo napätie medzi Sovietskym zväzom a USA, ktoré boli ponorené do studenej vojny. Sú názory, že tento incident vrátil vzťahy medzi Východom a Západom späť o 10 rokov. Vyzerá to, že Chruščovova poznámka bola preložená príliš doslovne. Vzhľadom na kontext mali byť jeho slová preložené ako „Dožijeme sa toho, že sa pochováte,“ čím myslel, že komunizmus prežije kapitalizmus, čiže menej hrozivý komentár. Hoci bol zamýšľaný význam nakoniec vysvetlený, počiatočný dopad Chruščovovych zdanlivo mienených slov priviedol svet na cestu, ktorá sa mohla skončiť jadrovou pohromou. Takže ak berieme do úvahy komplexnosť jazyka a kultúr, ako je možné, že sa takéto veci nestávajú neustále? Veľká časť odpovede je v zručnosti a tréningu tlmočníkov, ktorí prekonávajú jazykové bariéry. Dlhý čas sa tlmočenie vykonávalo hlavne konzekutívne, pričom rečníci a tlmočníci robili pauzy, aby ten druhý mohol hovoriť. Ale s nástupom rádiovej technológie sa na začiatku 2. svetovej vojny rozvinul nový systém simultánneho tlmočenia. V simultánnom režime tlmočníci okamžite prekladajú slová rečníka do mikrofónu, kým on hovorí. Bez prestávok si diváci môžu vybrať jazyk, ktorý chcú počúvať. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale za oponou tlmočníci pracujú bez chvíľky oddychu, aby preložili každú myšlienku tak, ako bola zamýšľaná. A to vôbec nie je ľahké. Už plynulo bilingválnym profesionálom trvá tréning asi 2 roky, kým si rozšíria slovnú zásobu a zvládnu zručnosti potrebné pre konferenčných tlmočníkov. Aby si študenti zvykli na neprirodzenú úlohu hovoriť, kým počúvajú, trénujú „shadowing“, pri ktorom opakujú každé slovo rečníka, ako ho počuli, v rovnakom jazyku. Časom začnú parafrázovať, čo sa povedalo, a za behu robia štylistické úpravy. V istom bode príde na rad druhý jazyk. Tréning týmto štýlom vytvára v mozgu tlmočníka nové neurónové cesty a neustála snaha o novú formuláciu sa postupne stane prirodzenou. Časom a vďaka množstvu tvrdej práce si tlmočník osvojí obrovský rad trikov, ako dodržať rýchlosť reči, pracovať so zložitou terminológiou a zvládať množstvo cudzích prízvukov. Môžu sa uchýliť k akronymom na skracovanie dlhých mien, zvoliť si všeobecné pojmy miesto špecifických alebo si pomáhať prezentáciou a inými vizuálnymi pomôckami. Môžu dokonca nechať termín v pôvodnom jazyku, kým hľadajú čo najpresnejší ekvivalent. Tlmočníci si tiež dokážu zachovať sebaistotu v prípade chaosu. Pamätajte si, že nemajú kontrolu nad tým, kto čo povie, alebo ako výrazne bude znieť rečník. Zložitá situácia môže nastať hocikedy. Často tiež musia podať výkon pred tisíckou ľudí a vo veľmi stresujúcom prostredí, napríklad na Valnom zhromaždení OSN. Aby svoje emócie udržali na uzde, starostlivo sa pripravujú na výkon, vopred si pripravujú glosáre, dychtivo čítajú o predmete tlmočenia a pozerajú si predchádzajúce prednášky o danej téme. Nakoniec, tlmočníci pracujú v pároch. Kým jeden kolega prekladá prichádzajúcu reč v reálnom čase, druhý mu pomáha hľadať dokumenty, vyhľadávať slovíčka a zaznamenáva dôležité informácie. Pretože simultánne tlmočenie si vyžaduje intenzívnu koncentráciu, každých 30 minút si kolegovia vymenia úlohy. Ich úspech je výrazne závislý od zručnej spolupráce. Jazyk je komplexný a keď sa abstraktné myšlienky alebo nuansy stratia v preklade, následky môžu byť katastrofálne. Ako raz povedala Margaret Atwood: „Keď jazyk zlyhá, príde na rad vojna.“ Konferenční tlmočníci sú si toho vedomí a za kulisami usilovne pracujú na tom, aby sa to nikdy nestalo.