Keď som bol ešte dieťa,
najobávanejšou katastrofou
bola jadrová vojna.
Preto sme mali v pivnici
sud podobný tomuto
plný konzerv s jedlom a nápojov.
Keby vypukla jadrová vojna,
mali sme sa ukryť dole v pivnici,
skrčiť sa a postupne vyjesť zásoby.
Dnes už ale najväčšie nebezpečenstvo
vzniku globálnej pohromy
nevyzerá takto.
Vyzerá skôr takto.
Ak niečo v najbližších desaťročiach
zabije viac ako 10 miliónov ľudí,
bude to s najväčšou pravdepodobnosťou
vysoko nákazlivý vírus,
a nie vojna.
Nie strely, ale mikróby.
Čiastočne k tomu prispieva to,
že sme investovali obrovské sumy
do jadrového výskumu,
ale mechanizmy proti šíreniu epidémií
sme rozvinuli iba málo.
Na ďalšiu epidémiu nie sme pripravení.
Pozrime sa na ebolu.
Som si istý, že ste o nej všetci čítali,
priniesla ťažké časy.
Osobne som ju dôkladne študoval pomocou
prípadových analytických nástrojov,
ktoré používame na sledovanie
znižovania výskytu obrny.
Keď sa pozriete na to, čo sa stalo,
zistíte, že problém nebol v systéme,
ktorý by nefungoval dostatočne,
ale v tom, že sme
nemali vôbec žiadny systém.
Chýbalo niekoľko
na prvý pohľad kľúčových vecí.
Nemali sme tím epidemiológov
pripravených ísť tam, kde boli potrební,
aby nákazu preskúmali
a vyhodnotili, kam sa rozšírila.
Správy o výskyte prichádzali na papieri.
Na internete sa zverejňovali
s veľkým oneskorením
a boli veľmi nepresné.
Chýbal nám tím zdravotníkov
pripravených na výjazd.
Nemali sme ako pripravovať ľudí.
Lekári bez hraníc výborne
zorganizovali dobrovoľníkov,
ale aj tak sme boli pri presune
tisícov pracovníkov
do týchto krajín príliš pomalí.
Obrovská epidémia si
vyžaduje stovky tisíce pracovníkov.
Nebolo nikoho, kto by
kontroloval spôsob liečby.
Nikto nekontroloval diagnostiku.
Nikto neprišiel na to,
aké nástroje sme mali použiť.
Napríklad sme mohli
vyliečeným odobrať krv,
spracovať ju a získanú plazmu
dať ľuďom na ochranu.
To sme ale nikdy neskúsili.
Takže toho dosť chýbalo.
Ide naozaj o celosvetové zlyhanie.
WHO má financie na sledovanie epidémií,
ale nie na to, o čom som hovoril.
Vo filmoch to chodí úplne inak.
Skupina šarmantných epidemiológov je
pripravená kedykoľvek vyraziť,
premiestniť sa a všetkých zachrániť,
ale to je čistý Hollywood.
Zlyhanie pri prípravách môže
viesť k ďalšej epidémii,
oveľa ničivejšej ako ebola.
Pozrime sa na postup eboly
v priebehu tohto roka.
Zomrelo okolo 10 000 ľudí
a takmer všetci pochádzali
z 3 západoafrických krajín.
Nákaza sa ďalej nerozšírila z 3 dôvodov.
Prvým bolo, že zdravotníci
odviedli mimoriadne dobrú prácu.
Vyhľadali nakazených
a zabránili ďalšiemu šíreniu.
Druhým bola povaha vírusu.
Ebola sa nešíri vzduchom.
Nakazeným je väčšinou
tak zle, že zostávajú na lôžku.
Tretím je, že nákaza sa príliš
nerozšírila do miest.
To ale bolo šťastie.
Ak by sa bola dostala
do väčších miest,
obetí by bolo oveľa viac.
Nabudúce už také šťastie nemusíme mať.
Môže sa objaviť vírus, ktorý
nebude u nakazených vyvolávať
ťažkosti, takže pokojne nasadnú
do lietadla či pôjdu na nákup.
Zdrojom nákazy môže byť
bežná epidémia, ako u eboly,
alebo môže ísť o bioterorizmus.
Niektoré okolnosti by mohli
všetko tisíckrát zhoršiť.
Pozrime sa na model
šírenia vírusu vzduchom
v prípade španielskej chrípky v roku 1918.
Stalo by sa toto:
rozšírila by sa bleskurýchlo
po celom svete.
V dôsledku nákazy by zomrelo
vyše 30 miliónov ľudí.
Takže ide o vážny problém.
Mal by nás znepokojovať.
Našťastie ale môžeme vytvoriť
veľmi dobrý reakčný systém.
Myslím tým všetky tie výhody,
ktoré nám prináša veda a technika.
Máme mobilné telefóny,
takže môžeme dostávať informácie
od verejnosti a šíriť ich späť.
Máme satelitné mapy, na ktorých vidíme,
kde ľudia žijú a kadiaľ sa pohybujú.
Pokroky v biológii by mali
dramaticky skrátiť čas potrebný
na určenie patogénu
a vývoj liekov a vakcín
proti tomuto patogénu.
Takže nástroje máme,
ale tieto nástroje sa musia dostať do
celosvetového zdravotného systému.
Musíme byť pripravení.
Myslím, že najlepšiu lekciu o tom,
ako sa pripraviť,
môžeme dostať od vojakov.
Máme profesionálnych vojakov
pripravených kedykoľvek vyraziť.
Máme zálohy, ktoré predstavujú
v prípade potreby značné posily.
NATO má mobilnú jednotku
schopnú veľmi rýchleho nasadenia.
NATO organizuje veľa bojových cvičení,
aby zistilo, ako sú ľudia vycvičení,
ako zvládajú zásobovanie a logistiku,
či používajú rovnaké rádiové frekvencie,
či sú na misie úplne pripravení.
Tu by sme sa mali učiť,
keď sa chceme pripraviť na epidémiu.
O čo hlavne ide?
Po prvé, potrebujeme schopný zdravotný
systém v chudobných krajinách.
Aby matky v týchto krajinách
mohli bezpečne rodiť
a deti dostali všetky očkovania.
V týchto krajinách totiž
prepukne epidémia najskôr.
Potrebujeme zdravotnícke zálohy:
mnoho ľudí, ktorí absolvovali výcvik,
majú skúsenosti
a sú pripravení vyraziť
s odbornými znalosťami.
Potrebujeme týchto zdravotníkov
prepojiť s armádou,
čím sa budú môcť využiť vojenské výhody
ako rýchle presuny, kvalitná logistika
a zabezpečenie oblasti.
Potrebujeme vykonávať simulácie,
epidemiologické, nie bojové cvičenia,
aby sme zistili, kde máme nedostatky.
Keď sa epidemiologické cvičenie
naposledy uskutočnilo
v USA v roku 2001, príliš sa nevydarila.
Takže zatiaľ je výsledok 1:0 pre mikróby.
Nakoniec, potrebujeme pokročilý výskum a
vývoj v oblasti vakcinácie a diagnostiky.
Existuje niekoľko prelomových objavov
ako adeno-asociovaný vírus,
ktoré môžu začať pôsobiť
naozaj veľmi rýchlo.
Nepoznám presnú sumu, koľko by to stálo,
ale som si celkom istý, že je veľmi nízka
v porovnaní s potenciálnymi škodami.
Svetová banka odhaduje, že v prípade
celosvetovej chrípkovej epidémie
by svetové bohatstvo pokleslo
o viac než 3 bilióny dolárov
a mŕtvych by boli desiatky miliónov.
Takže tieto investície predstavujú
významné prínosy
aj mimo oblasť priamo spojenú s epidémiou.
Základná zdravotná starostlivosť, výskum
a vývoj by znížili nerovnosť v prístupe
k zdravotnej starostlivosti na svete
a urobili svet spravodlivejším
a bezpečnejším miestom.
Myslím, že toto by
mala byť úplná priorita.
Netreba prepadať panike.
Nemusíme si robiť zásoby konzerv
a schovávať sa v pivniciach.
Ale musíme začať niečo robiť,
pretože čas nie je náš spojenec.
Ak epidémia eboly priniesla
aspoň niečo pozitívne,
tak to, že poslúžila ako výstražný signál,
budíček, aby sme sa pripravili.
Ak začneme teraz,
nabudúce budeme pripravení.
Ďakujem.
(potlesk)