WEBVTT

00:00:03.123 --> 00:00:10.587
Vraví sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

NOTE Paragraph

00:00:11.982 --> 00:00:17.990
Keď som prvýkrát vstúpila do väznice,
neprekvapilo ma ani rinčanie zámkov,

00:00:17.990 --> 00:00:24.088
ani zatvárajúce sa dvere, ani mreže,

00:00:24.088 --> 00:00:27.386
ani nič podobné z toho,
čo som si predstavovala.

NOTE Paragraph

00:00:28.101 --> 00:00:32.389
Možno to bolo tým, že väzenie stojí na
pomerne otvorenom priestranstve.

00:00:32.924 --> 00:00:34.849
Je odtiaľ vidieť oblohu.

00:00:35.494 --> 00:00:39.132
Nad hlavou vám lietajú čajky a zdá sa vám,
že ste neďaleko morského brehu.

00:00:39.132 --> 00:00:42.145
Že ste len kúsoček od pláže.

00:00:42.145 --> 00:00:47.825
V skutočnosti čajky letia k neďalekému 
smetisku, aby sa najedli.

NOTE Paragraph

00:00:49.250 --> 00:00:54.711
Vošla som a zrazu som videla väzňov,
ako chodia po budove, okolo mňa.

00:00:55.886 --> 00:01:00.096
Bolo to, akoby som sa vrátila v čase,
a zdalo sa mi,

00:01:00.101 --> 00:01:03.715
že aj ja som pokojne mohla byť
jednou z nich.

00:01:03.720 --> 00:01:09.352
Keby som mala inú minulosť, iné pozadie
a iný osud.

00:01:10.257 --> 00:01:15.889
Pretože nikto, nikto si nemôže vybrať
miesto, kde sa narodí.

NOTE Paragraph

00:01:17.780 --> 00:01:22.493
V roku 2009 som dostala ponuku
zúčastniť sa projektu,

00:01:22.498 --> 00:01:27.870
ktorý vedie Štátna univerzita v San Martín
vo väznici Unidad 48.

00:01:27.870 --> 00:01:31.125
Ponúkli mi viesť kurz tvorivého písania.

00:01:31.125 --> 00:01:37.560
Vedenie nápravného zariadenia pridelilo 
univerzite priestory v zadnej časti.

00:01:37.565 --> 00:01:42.487
Vytvorili tam budovu univerzitného centra.

NOTE Paragraph

00:01:43.542 --> 00:01:46.270
Keď som sa s väzňami stretla prvýkrát,

00:01:46.270 --> 00:01:49.825
pýtala som sa ich, prečo si vyžiadali
práve kurz písania.

00:01:49.825 --> 00:01:53.386
Odpovedali, že chceli dať na papier to,

00:01:53.391 --> 00:01:57.517
čo nemohli povedať či urobiť.

NOTE Paragraph

00:01:58.922 --> 00:02:03.259
Vtedy som sa rozhodla, že chcem, 
aby do väzenia vstúpila poézia.

00:02:05.274 --> 00:02:09.058
Tak som sa spýtala, prečo by sme teda
nemohli pracovať s poéziou,

00:02:09.058 --> 00:02:10.790
ak vedia, čo to je.

00:02:10.790 --> 00:02:15.857
V skutočnosti to nikto ani len netušil.

00:02:17.382 --> 00:02:21.551
Navyše mi vnukli myšlienku,
že by kurz nemusel byť

00:02:21.556 --> 00:02:24.780
len pre väzňov-študentov,
ale by sa mohol rozšíriť

00:02:24.780 --> 00:02:27.776
aj pre ostatných bežných trestancov.

00:02:28.491 --> 00:02:32.153
Povedala som, že na to,
aby sme mohli kurz začať,

00:02:32.153 --> 00:02:35.640
potrebujem nejaký nástroj,
ktorý všetci ovládame.

00:02:35.640 --> 00:02:38.766
Tým nástrojom bol jazyk.

NOTE Paragraph

00:02:38.766 --> 00:02:43.608
Takže sme mali jazyk, mali sme kurz.
Mohli sme sa vrhnúť na poéziu.

00:02:44.953 --> 00:02:50.859
S čím som ale nepočítala, bol fakt,
že vzájomná nerovnosť panuje aj vo väznici

00:02:50.859 --> 00:02:55.895
a že mnohí z nich nemajú dokončenú
ani len základnú školu.

00:02:55.895 --> 00:03:01.105
Mnohí neovládali písané písmo,
sotva tlačené.

00:03:03.310 --> 00:03:06.882
Taktiež nepísali úplne plynulo.

00:03:06.887 --> 00:03:14.376
Začali sme teda hľadať krátke básne,
krátke, ale výnimočné.

NOTE Paragraph

00:03:14.376 --> 00:03:18.027
Začali sme čítať. Najprv jedného
autora, potom druhého.

00:03:18.027 --> 00:03:23.842
Ako sme tak čítali tie krátke básne,
všetci si začali uvedomovať,

00:03:23.847 --> 00:03:26.559
že reč poézie búra určitú

00:03:26.559 --> 00:03:30.064
logiku, ale zato vládne niečím iným.

00:03:30.064 --> 00:03:33.828
Narušiť logiku reči znamená tiež
narušiť logiku systému,

00:03:33.828 --> 00:03:37.495
na ktorý boli zvyknutí reagovať.

00:03:38.465 --> 00:03:43.203
Zjavil sa nový systém, nové pravidlá,

00:03:43.203 --> 00:03:48.678
vďaka čomu rýchlo,
ale skutočne rýchlo pochopili,

00:03:48.678 --> 00:03:54.541
že vďaka jazyku poézie môžu vyjadriť to,
čo skutočne vyjadriť chcú.

NOTE Paragraph

00:03:59.382 --> 00:04:04.230
Hovorí sa, že aby sa stal človek básnikom,
musí okúsiť peklo.

00:04:05.275 --> 00:04:10.034
Oni okúsili pekla až-až. Skúsili priveľa.

NOTE Paragraph

00:04:10.034 --> 00:04:14.229
Raz jeden z nich hovorí:
„Vo väzení sa nikdy nevyspíte.

00:04:14.234 --> 00:04:18.765
Nikdy sa tu nedá spať.
Sotva môžete zatvoriť oči.“

00:04:20.351 --> 00:04:25.187
A vtedy som urobila to, čo teraz.

00:04:25.187 --> 00:04:31.219
Na moment som stíchla a hovorím:
„Chlapci, to je presne ono, to je poézia.“

00:04:31.219 --> 00:04:37.364
Väzenské univerzum je pred nimi,
majú ho na dosah ruky.

00:04:37.364 --> 00:04:39.394
Všetko to, o čom hovoria,
ako nemôžu spať.

00:04:39.399 --> 00:04:46.246
To zbavuje strachu. Všetko,
čo nie je spísané. Všetko to je poézia.

NOTE Paragraph

00:04:47.271 --> 00:04:51.556
Vtedy sme začali využívať peklo.

00:04:51.556 --> 00:04:55.094
A po hlave sme sa vrhli do siedmeho kruhu.

00:04:55.094 --> 00:04:59.062
Práve v siedmom kruhu,
našom a milovanom,

00:04:59.062 --> 00:05:03.739
sa naučili, že steny môžu byť neviditeľné,
že cez okná sa dá kričať,

00:05:03.744 --> 00:05:07.691
že sa ukrývame v tieňoch.

00:05:11.547 --> 00:05:15.669
Keď skončil prvý ročník kurzu,

00:05:15.674 --> 00:05:18.022
zorganizovali sme malú oslavu na záver,

00:05:18.022 --> 00:05:21.342
ako je zvykom, keď niečo robíte s láskou.

00:05:21.357 --> 00:05:23.700
Proste chcete oslavovať.

NOTE Paragraph

00:05:23.701 --> 00:05:29.014
Pozvali sme príbuzných, priateľov,
vedenie univerzity.

00:05:29.014 --> 00:05:32.781
Jediné, čo mali študenti urobiť,
bolo prečítať jednu báseň,

00:05:32.781 --> 00:05:37.694
prebrať diplom, zožať potlesk.
To bolo celé.

00:05:41.229 --> 00:05:50.628
Jediné, čo si prajem uchovať,
je moment, keď títo muži,

00:05:50.628 --> 00:05:53.439
v porovnaní so mnou niekedy takí obrovskí,

00:05:53.439 --> 00:05:58.970
niekedy mladíci, zato mimoriadne hrdí,

00:05:58.970 --> 00:06:04.563
držali v rukách svoj papier a triasli sa
ako deti, potili sa

00:06:04.563 --> 00:06:10.057
a svoju báseň čítali zlomeným hlasom.

NOTE Paragraph

00:06:11.732 --> 00:06:19.743
Tá chvíľa ma donútila zamyslieť sa,
že pre mnohých z nich to bolo prvýkrát,

00:06:19.743 --> 00:06:25.484
čo im niekto tlieskal za to, čo urobili.

00:06:28.809 --> 00:06:32.262
Vo väzení sa niektoré veci nedajú robiť.

00:06:32.262 --> 00:06:36.528
Nedá sa tam snívať,
nedá sa tam plakať.

00:06:36.528 --> 00:06:41.907
Existujú slová, ktoré sú prakticky tabu,
ako čas,

00:06:41.907 --> 00:06:45.426
budúcnosť, túžba.

00:06:47.351 --> 00:06:51.782
Ale my sme sa odvážili snívať
a bol to veľký sen,

00:06:52.317 --> 00:06:56.876
pretože sme sa rozhodli, že študenti
napíšu knihu.

NOTE Paragraph

00:06:56.876 --> 00:07:01.296
Nielen, že knihu napísali, aj ju zviazali.

00:07:01.296 --> 00:07:04.132
To bolo koncom roka 2010.

00:07:04.132 --> 00:07:08.721
Uzavreli sme druhú stávku
a napísali druhú knihu.

00:07:08.721 --> 00:07:10.405
Aj túto zviazali.

00:07:10.405 --> 00:07:13.589
Stalo sa to len nedávno,
koncom minulého roka.

00:07:16.474 --> 00:07:20.245
Týždeň čo týždeň pozorujem,

00:07:20.740 --> 00:07:26.049
ako sa menia na iných ľudí,
premieňajú sa.

00:07:26.714 --> 00:07:31.151
Pretože slová im dávajú dôstojnosť,
ktorú predtým nepoznali,

00:07:31.156 --> 00:07:33.144
ktorú si ani nedokázali predstaviť.

00:07:33.144 --> 00:07:37.895
Nevedeli, že taká dôstojnosť je možná
a že by mohla patriť im.

NOTE Paragraph

00:07:38.700 --> 00:07:46.087
V kurze, v našom milovanom pekle,
ktoré máme, všetci rozdávame.

00:07:46.092 --> 00:07:48.502
Otvárame náruč a dávame,

00:07:48.502 --> 00:07:51.491
čo máme, čo môžeme. Všetci.

00:07:51.491 --> 00:07:52.833
Všetci rovnakou mierou.

00:07:52.833 --> 00:07:57.396
A človek tak má aspoň trochu pocit,

00:07:57.396 --> 00:08:01.431
že prekonáva strašnú spoločenskú priepasť,

00:08:02.236 --> 00:08:08.823
kvôli ktorej mnohých z nich
čaká už len väzenie a nič iné.

00:08:12.268 --> 00:08:17.151
Spomínam si na verš jedného
veľkého básnika, úžasného básnika

00:08:18.856 --> 00:08:24.240
z Unidad 48 z nášho kurzu,
Nicolása Dorada.

00:08:28.235 --> 00:08:34.839
„Musím nájsť nekonečne dlhú niť,
aby som zašil tak hlbokú ranu.“

NOTE Paragraph

00:08:34.839 --> 00:08:40.729
To robí poézia. Zašíva rany
spôsobené vylúčením.

00:08:40.729 --> 00:08:45.622
Otvára dvere.
Je zrkadlom.

00:08:46.417 --> 00:08:48.802
Tvorí zrkadlá, ktorými sú básne.

00:08:48.807 --> 00:08:54.446
Spoznávajú tak samých seba,
vidia sa v básni a píšu to,

00:08:54.446 --> 00:08:57.871
čím sú, a sú tým, čo píšu.

NOTE Paragraph

00:08:58.806 --> 00:09:04.568
Aby mohli písať,
tá chvíľa musí byť len ich,

00:09:04.568 --> 00:09:08.665
pretože je zvláštnym momentom slobody.

00:09:08.665 --> 00:09:11.688
Musia sa zahĺbiť do seba
a hľadať ten kúsoček slobody,

00:09:11.688 --> 00:09:16.464
ktorý im nikdy, nikdy nikto nevezme,
kým budú písať.

00:09:16.464 --> 00:09:20.295
Môžu vďaka tomu zistiť, že je možné
byť slobodný,


00:09:20.295 --> 00:09:24.758
hoci je človek vo väzení,
a že jediná mreža, ktorú máme

00:09:24.758 --> 00:09:30.841
v našom zázračnom vesmíre,
je len slovo „mreža“.

00:09:30.841 --> 00:09:33.709
A že všetci, v našom pekle,
horíme šťastím,

00:09:33.709 --> 00:09:36.979
keď sa plamienok slova rozhorí.

NOTE Paragraph

00:09:37.704 --> 00:09:40.704
(potlesk)

NOTE Paragraph

00:10:04.663 --> 00:10:11.067
Porozprávala som vám mnoho o väzení,
o tom, čo zažívam každý týždeň,

00:10:11.067 --> 00:10:15.678
čo ma napĺňa
a ako sa spolu so študentmi mením.

00:10:15.683 --> 00:10:21.428
Ale ešte nepoznáte to, čo by som chcela,
aby ste mohli počuť, zažiť,

00:10:21.428 --> 00:10:25.109
okúsiť hoci len na pár sekúnd,

00:10:25.109 --> 00:10:29.104
čo každý týždeň prežívam
a čo ma robí tým, kým som.

00:10:32.151 --> 00:10:35.151
(potlesk)

NOTE Paragraph

00:10:41.228 --> 00:10:45.459
„Srdce prehĺta slzy času,

00:10:45.464 --> 00:10:48.336
oslepené svetlom

00:10:48.336 --> 00:10:51.756
zakrýva rýchlosť bytia

00:10:51.756 --> 00:10:53.414
tam, kde sa plahočia predstavy,

00:10:53.414 --> 00:10:56.827
bojuje, neprestáva biť.

NOTE Paragraph

00:10:56.827 --> 00:11:00.559
Srdce puká pod smutnými pohľadmi,

00:11:00.559 --> 00:11:03.237
cvála v búrkach, ktoré kropia zem ohňom,

00:11:03.237 --> 00:11:07.171
dvíha hrude oslabené hanbou,

00:11:07.171 --> 00:11:10.607
vie, že jeho plánom nie je len čítať
a pokračovať ďalej,

00:11:10.612 --> 00:11:14.462
chce tiež vidieť modré nekonečno.

NOTE Paragraph

00:11:14.462 --> 00:11:17.695
Srdce zastaví, aby mohlo premýšľať,

00:11:17.695 --> 00:11:20.897
snaží sa neupadnúť tam, kam zvyčajne,

00:11:20.897 --> 00:11:24.310
skúša milovať bez toho, aby zraňovalo,

00:11:24.310 --> 00:11:28.003
dýcha, dodávajúc si guráž,

00:11:28.003 --> 00:11:31.731
odovzdá sa, je na ceste k rozumu.

NOTE Paragraph

00:11:31.731 --> 00:11:35.104
Srdce zápasí v bažinách,

00:11:35.104 --> 00:11:38.829
kráča po okraji podsvetia,

00:11:38.829 --> 00:11:42.721
znavené padá, nepoddá sa ľahko,

00:11:42.721 --> 00:11:45.570
zatiaľ čo opojenie zvláštne plynie

00:11:45.570 --> 00:11:47.147
a prebúdza,

00:11:47.147 --> 00:11:49.057
prebúdza nepokoj.“

NOTE Paragraph

00:11:49.057 --> 00:11:51.404
Volám sa Martín Bustamante

00:11:51.404 --> 00:11:55.024
a som jedným z väzňov
v Unidad 48, San Martín.

00:11:55.024 --> 00:11:58.032
Dnes mám vychádzkový deň.

00:11:58.032 --> 00:11:59.894
Poézia a literatúra

00:11:59.894 --> 00:12:01.295
mi zmenili život.

NOTE Paragraph

00:12:01.295 --> 00:12:02.755
Ďakujem krásne.
(potlesk)

NOTE Paragraph

00:12:02.755 --> 00:12:03.735
CD: Ďakujeme!

00:12:03.735 --> 00:12:08.878
(potlesk)