Som etnobotanik. To je vedec, ktorý v dažďovom pralese študuje, ako ľudia používajú miestne rastliny. Robím to už dlho a poviem vám, domorodci poznajú prales a jeho liečivé poklady lepšie, ako ich my budeme kedy poznať. Ale tieto kultúry, domorodé kultúry, miznú rýchlejšie ako samotné pralesy. Najúžasnejší a najohrozenejší z druhov Amazonského pralesa nie je jaguár, nie je to orol harpia, sú to izolované, nekontaktované kmene. Pred štyrmi rokmi som si pri lezení zranil nohu a šiel som k lekárke. Dávala mi na to teplé, dávala mi studené, aspirín, silné lieky proti bolesti, lieky proti zápalom, pichala mi kortizón. Nepomohlo. O niekoľko mesiacov v severovýchodnej Amazónii som prišiel do osady a šaman na mňa: „Krívaš.“ Na toto nezabudnem do smrti. Pozrel sa mi do tváre a povedal: „Vyzuj si topánku a daj mi mačetu.“ (smiech) Podišiel k palme, odrezal na nej rastúcu papraď, hodil ju do ohňa, dal mi to na nohu, potom do hrnca s vodou a ten odvar mi dal vypiť. Bolesť zmizla na sedem mesiacov. Keď sa vrátila, šiel som znova za šamanom. Spravil tú istú procedúru a teraz som už tri roky zdravý. Komu by ste sa vy zverili do opatery? (potlesk) Aby nedošlo k omylu – západná medicína je najúspešnejší liečebný systém, aký kto vymyslel, ale má mnoho dier. Kde je liek na rakovinu prsníka? Kde je liek na schizofréniu? Kde je liek na reflux žalúdočných štiav? Kde je liek na nespavosť? Faktom je, že títo ľudia niekedy, niekedy, niekedy vedia vyliečiť veci, ktoré my nie. Tu vidíte medicínmana zo severovýchodnej Amazónie. ako lieči leishmaniózu, fakt hnusnú parazitickú chorobu, ktorou trpí 12 miliónov ľudí po celom svete. Západ to rieši antimónovými injekciami. Sú bolestivé, drahé, a pravdepodobne škodia srdcu, je to ťažký kov. Tento to lieči pomocou troch rastlín z Amazonského pralesa. Toto je zázračná žaba. Môj kolega, veľký Loren McIntyre, objaviteľ jazera, čo napája Amazonku, McIntyrovej lagúny v Peruánskych Andách, sa pred 30 rokmi stratil niekde na hranici Peru a Brazílie. Zachránili ho izolovaní Indiáni zvaní Matsékovia. Mávali naňho, aby šiel za nimi do lesa, čo aj urobil. Tam vytiahli koše z palmových listov. Vybrali z nich tieto žaby, Phyllomedusa bicolor, sú to opachy, asi takéto veľké, a oni ich začali lízať. Ukázalo sa, že sú silne halucinogénne. McIntyre o tom písal a dostalo sa to k editorovi časopisu High Times. Vidíte, že etnobotanici majú kamošov z rôznych divných kruhov. Chlapík si povedal, že to skúsi v Amazónii tiež roztočiť, líznuť si, čo aj spravil a napísal: „Krvný tlak mi strašne vyskočil, stratil som kontrolu nad celým telom, omdlel som, zobudil sa o šesť hodín v húpacej sieti a cítil sa dva dni ako Boh.“ (smiech) Čítal to jeden taliansky chemik, hovorí: „Teologické aspekty týchto žiab ma príliš nezaujímajú. Ale čo ten vysoký krvný tlak?“ Takže tento taliansky chemik pracuje na novom lieku na krvný tlak, založenom na peptidoch z kože tých žiab a ďalší vedci zas hľadajú liek na rezistentného zlatého stafylokoka. Sranda, keby sa ukázalo, že títo izolovaní indiáni s ich zázračnou žabou majú riešenie aj na toto. Tu je ayahuaskový šaman zo severozápadnej Amazónie uprostred ayahuaskového rituálu. Vzal som ho do Los Angeles na stretnutie s chlapíkom z istej nadácie, kde som žiadal peniaze na ochranu ich kultúry. Chlapík sa pozrel na medicínmana a vraví: „Vy ste nechodili na medicínu, že?“ Šaman na to: „Nie, nechodil.“ „Tak čo môžete vedieť o liečení?“ Šaman sa naňho pozrel a vraví: „Viete čo? Keď má človek infekciu, nech ide k doktorovi. Ale mnohé z ťažkostí sú choroby srdca, mysle a ducha. Západná medicína si s tým neporadí. Ja to vyliečiť viem.“ (potlesk) Ale nie všetko je také ružové s učením sa o liekoch od samotnej prírody. Toto je brazílska vretenica, jej jed skúmali tu na univerzite v Sao Paole. Neskôr z neho vyvinuli ACE inhibítor. Liek na vysoký tlak. Vysoký tlak spôsobuje 10 percent všetkých úmrtí na svete každý deň. Štyri miliardy dolárov ročne sa točia v priemysle založenom na jede brazílskeho hada a Brazílčania z toho nevidia ani halier. To nie je akceptovateľný spôsob podnikania. Prales je nazývaný najúžasnejším výrazom života na Zemi. V Suriname majú príslovie, ktoré mám veľmi rád: „Prales má odpovede na otázky, ktoré sa ešte len budeme pýtať.“ Ale ako všetci vieme, mizne veľkou rýchlosťou. Tu v Brazílii, v Amazónii, po celom svete. Toto som vyfotil z malého lietadla nad východnou hranicou rezervácie kmeňa Xingu, v štáte Mato Grosso, na severozápad odtiaľto. Horná polovica fotky, tam žijú Indiáni. Tá deliaca čiara v strede je východná hranica rezervácie. Horná polovica Indiáni, dolná polovica belosi. Horná polovica zázračné lieky, dolná polovica hŕstka vychudnutých kráv. horná polovica uhlík uložený v lese, kam patrí, dolná polovica uhlík v atmosfére, kde spôsobuje klimatické zmeny. V skutočnosti príčinou číslo dva emisií uhlíka do atmosféry je práve ničenie lesov. Keď hovoríme o ničení, je dobré si uvedomiť, že Amazónia je najmocnejší kraj zo všetkých. Miesto krásy a zázrakov. Najväčší mravčiar na svete je z pralesa, váži 40 kíl. Vtáčkar Theraphosa blondi je najväčší pavúk na svete. Tiež žije v Amazónii. Orol harpia má rozpätie krídel vyše dva metre. A kajmany čierne – tieto potvory môžu vážiť cez pol tony. Zožerú aj človeka. Anakonda, najväčší had, kapybara, najväčší hlodavec. Jeden kúsok tu z Brazílie vážil 91 kg. Poďme sa pozrieť tam, kde tieto tvory žijú, do severovýchodnej Amazónie, domova kmeňa Akurijo. Nekontaktované kmene hrajú mystickú a ikonickú rolu v našej predstavivosti. To sú tí, čo poznajú prírodu najlepšie. To sú tí, čo naozaj žijú s prírodou v harmónii. Podľa našich noriem by ich niekto mohol považovať za primitívov. Nevedia založiť oheň, teda nevedeli, keď sme ich prvýkrát stretli. Ale prales poznajú oveľa lepšie než my. Akuriyovia majú 35 výrazov pre med a iné domorodé kmene k nim vzhliadajú ako k skutočným pánom smaragdovej ríše. Tu je tvár môjho priateľa Pohnaya. Keď som ja ako puberťák divočil na Rolling Stones doma v New Orleans, Pohnay ako lesný nomád chodil džungľou severovýchodnej Amazónie s malou tlupou, hľadal zver, hľadal liečivé rastliny, hľadal si ženu z inej nomádskej tlupy. Ale práve takíto ľudia poznajú veci, čo my nie, a majú nás veľa čo naučiť. V každom prípade, dnes vo väčšine amazónskych lesov žiadnych domorodcov nenájdete. Nájdete toto: skaly, o ktoré si domorodci z nekontaktovaných kmeňov kedysi brúsili svoje kamenné sekery. Kultúry, ktoré kedysi tancovali, milovali sa, spievali bohom, uctievali prales, všetko, čo po nich zostalo, je zárez na kameni, aký vidíte. Poďme do západnej Amazónie, skutočného epicentra izolovaných kmeňov. Každá bodka predstavuje malý nekontaktovaný kmeň, dnešným veľkým odhalením je, že podľa nás je asi 14 –15 izolovaných kmeňov len v kolumbijskej časti Amazónie. Prečo sú títo ľudia izolovaní? Vedia, že existujeme, vedia, že vonku je iný svet. Je to spôsob odporu. Rozhodli sa zostať v izolácii a podľa mňa je ich ľudským právom zostať v nej. Prečo sa tieto kmene pred nami skrývajú? Pre toto. Samozrejme, niečo z toho začalo už v roku 1492. Ale začiatkom minulého storočia šlo o obchod s gumou. Dopyt po kaučuku z Amazónie vyvolal botanickú obdobu zlatej horúčky. Guma na pneumatiky bicyklov, guma na pneumatiky áut, guma na vzducholode. Boli to šialené preteky za gumou, a ten muž naľavo, Julio Arana, bol jedným z najväčších surovcov v tomto príbehu. Jeho ľudia, jeho firma a ďalšie podobné firmy zabíjali, masakrovali, mučili Indiánov, ako boli Witotókovia, ktorých ste videli napravo. Aj dnes, keď vyjdú ľudia z pralesa, málokedy to má šťastný koniec. Toto sú Nukakovia. Boli kontaktovaní v 80.rokoch. Do roka bol mŕtvy každý nad štyridsať. A nezabúdajte, tieto spoločnosti nepoznajú písmo. Starší sú ich knižnice. Vždy, keď umrie šaman, akoby zhorela knižnica. Nukakovia boli vyhnaní zo svojich teritórií priekupníkmi drôg a dnes žijú ako žobráci v parkoch východokolumbijských miest. Z kraja Nukakov vás vezmem na juhozápad, na najveľkolepejšie miesto na svete: Národný park Chiribiquete. V jeho okolí žili tri izolované kmene a vďaka kolumbijskej vláde a mojim kolumbijským kolegom sa teraz rozšíril, je väčší ako štát Maryland. Je pokladnicou botanickej diverzity. V roku 1943 ho botanicky prvýkrát preskúmal môj učiteľ Richard Schultes, tu je na hore Bell Mountain, ktorá je pre Karichoncov posvätná. Pozrite sa, ako vyzerá dnes. Keď letíte nad Chiribiquete, uvedomíte si, že tieto stratené hory sú stále stratené. Žiadni vedci po nich nelozia. V skutočnosti na Bell Mountain už nevyšiel nikto po Schultesovi od roku 1943. A tu pristaneme, s Bell Mountain na východ od fotky. Pozrite, ako to tam vyzerá dnes. Nielen, že je to pokladnica rastlinnej diverzity, nielen, že je to domov troch izolovaných kmeňov, je to najväčšia pokladnica predkolumbovského umenia na svete: vyše 200-tisíc malieb. Holandský vedec Thomas van der Hammen to opísal ako Sixtínsku kaplnku Amazonského pralesa. Poďme z Chiribiquete na juhovýchod, znova do kolumbijskej Amazónie. Pamätajte, že tá je väčšia ako Nové Anglicko. Amazónia je veľký prales a Brazílii z neho patrí veľká časť, ale nie celý. Ideme do dvoch národných parkov, Cahuinari a Puré, v kolumbijskej Amazónii, napravo je brazílska hranica. Žije tu niekoľko izolovaných a nekontaktovaných kmeňov. Skúsené oko si všimne strechy dlhých domov zvaných malocas a všimne si ich kultúrnu rozmanitosť. Sú to totiž rozdielne kmene. Hoci sú tieto oblasti izolované, ukážem vám, ako sa tam pchá vonkajší svet. Vzrástol obchod a doprava na rieke Putumayo. Po utíšení občianskej vojny v Kolumbii sa ozýva vonkajší svet. Na severe máme nezákonnú ťažbu zlata, a tiež na východe, v Brazílii. Narástol komerčný lov a rybolov. Z juhu postupuje nezákonný výrub, a drogoví pašeráci sa cez park snažia prekliesniť do Brazílie. Preto sa v minulosti nikto nezahrával s izolovanými Indiánmi. Ak sa zdá, že táto fotka je rozmazaná, odfotená za behu, tu vidíte prečo. (smiech) Toto vyzerá ako... (smiech) (potlesk) Toto vyzerá ako hangár z brazílskej Amazónie. Je to výstava umenia v kubánskej Havane. Skupina zvaná Los Carpinteros. Takto vnímajú, prečo by ste sa nemali zahrávať s nekontaktovanými Indiánmi. Ale svet sa mení. Toto sú Mashko-Piroánci z pohraničia Brazílie a Peru, vyliezli z džungle, odkiaľ ich v podstate vyštvali drogoví pašeráci a drevorubači. A v Peru majú jeden nechutný biznis. Volá sa to ľudské safari. Vezmú vás k izolovaným kmeňom, aby ste si ich vyfotili. Keď im dáte oblečenie alebo nástroje, dáte im samozrejme aj choroby. My to voláme „neľudské safari“. Toto sú Indiáni, znovu z peruánskeho pohraničia, nad ktorými prelietavajú misionármi sponzorované lietadlá. Chcú sa k nim dostať a obrátiť ich na kresťanstvo. Vieme, ako to dopadá. Čo s tým? Technológie zavádzajte kontaktovaným kmeňom, nie tým nekontaktovaným, a s citom pre ich kultúru. Toto je skvelé partnerstvo starej šamanskej múdrosti a techniky 21. storočia. Robíme na tom už s vyše 30 kmeňmi, mapujeme, manažujeme a zvyšujeme ochranu na vyše 30 miliónoch hektárov starého pralesa. (potlesk) Toto umožňuje Indiánom mať kontrolu nad ich environmentálnym a kultúrnym osudom. Postavili aj strážnice, aby cudzí zostali vonku. Toto sú Indiáni pracujúci ako domorodí strážcovia rezervácie, hliadkujú na hraniciach a vonkajší svet nepustia dnu. Takto vyzerá samotný kontakt. Sú to Indiáni kmeňa Chitonahua na brazílsko-peruánskej hranici. Vyšli z džungle s prosbou o pomoc. Strieľali na nich a vypálili ich domy malocas. Niektorých zmasakrovali. Vyvražďovanie nekontaktovaných kmeňov samopalmi je najpodlejší a najhnusnejší prečin proti ľudskosti dnešného sveta a musí skončiť. (potlesk) Na záver chcem povedať, že táto práca je duchovne napĺňajúca, ale je náročná a niekedy nebezpečná. Dvaja moji kolegovia sa nedávno zabili pri havárii lietadla. Slúžili v pralese v záujme ochrany nekontaktovaných kmeňov. Takže otázkou na záver je, čo prinesie budúcnosť? Toto sú Urayci z Brazílie. Čo prinesie budúcnosť im a čo prinesie nám? Poďme myslieť inak. Poďme spraviť lepší svet. Ak sa má zmeniť klíma, nech sa zmení k lepšiemu, nie k horšiemu. Poďme žiť na planéte plnej bujnej vegetácie, kde budú môcť izolované kmene zostať v izolácii, uchovať si svoje tajomstvá a vedomosti, ak si to budú priať. Poďme žiť vo svete, kde v lesoch žijú šamani a liečia seba aj nás tajomnými rastlinami a zázračnými žabami. Ďakujem ešte raz. (potlesk)