WEBVTT

00:00:06.272 --> 00:00:11.888
Astronómovia objavili tisíce planét
obiehajúcich iné hviezdy ako Slnko.

00:00:11.888 --> 00:00:13.925
Majú rôzne veľkosti,

00:00:13.925 --> 00:00:16.994
ich obežné dráhy sú v rôznych
vzdialenostiach od hviezdy.

00:00:16.994 --> 00:00:19.933
Tie najbližšie z nich sú od nás
vzdialené bilióny kilometrov

00:00:19.933 --> 00:00:22.553
a aj tie najväčšie sú iba
rozmazanými škvrnami

00:00:22.553 --> 00:00:25.754
vo vysokovýkonných teleskopoch.

00:00:25.754 --> 00:00:28.985
Ak má však niektorá z planét
veľkosť podobnú Zemi

00:00:28.985 --> 00:00:33.614
a neobieha príliš blízko
ani príliš ďaleko od svojej hviezdy,

00:00:33.614 --> 00:00:36.903
môže byť skalnatá a dosť teplá
na to, aby na nej boli oceány

00:00:36.903 --> 00:00:39.385
a možno aj život.

00:00:39.385 --> 00:00:42.634
Astronómovia objavujú tieto
potenciálne obývateľné planéty

00:00:42.634 --> 00:00:45.346
a iba otvárajú oči.

00:00:45.346 --> 00:00:49.316
Mohli by na jednom z tých vzdialených
svetov byť stavebné prvky života?

00:00:49.316 --> 00:00:52.626
Či dokonca živá, dýchajúca civilizácia?

00:00:52.626 --> 00:00:57.636
Bude otázka „sme vo vesmíre sami?“
čoskoro zodpovedaná?

00:00:57.636 --> 00:00:59.044
Ale počkať.

00:00:59.044 --> 00:01:02.214
Možno by sme si najskôr mali
položiť inú otázku.

00:01:02.214 --> 00:01:05.814
Mali by sme sa snažiť zistiť,
či sme vo vesmíre sami?

00:01:05.814 --> 00:01:08.747
Ak nájdeme atmosférické dôkazy o živote

00:01:08.747 --> 00:01:11.457
na jednom z tých malých,
vzdialených svetov,

00:01:11.457 --> 00:01:14.746
máme sa snažiť skontaktovať
s bytosťami, ktoré tam môžu žiť?

00:01:14.746 --> 00:01:16.816
Je to rozumné?

00:01:16.816 --> 00:01:20.966
Pred 30 rokmi sa NASA rozhodla,
že odpoveďou je áno.

00:01:20.966 --> 00:01:24.666
Voyager 1 a 2 boli vypustené v 1977,

00:01:24.666 --> 00:01:27.765
aby preskúmali obrie planéty
slnečnej sústavy.

00:01:27.765 --> 00:01:31.565
Každá sonda so sebou niesla
pozlátenú gramofónovú platňu,

00:01:31.565 --> 00:01:35.377
akúsi časovú schránku,
ktorá obsahuje stopy a správy,

00:01:35.377 --> 00:01:38.915
čo sprostredkujú príbeh
ľudskej civilizácie.

00:01:38.915 --> 00:01:43.026
Obsah týchto pozlátených
medených diskov určil výbor,

00:01:43.026 --> 00:01:46.817
ktorého predsedom bol americký
astronóm a spisovateľ Carl Sagan.

00:01:46.817 --> 00:01:49.058
Obsahujú vyše 100 obrázkov

00:01:49.058 --> 00:01:51.447
a spektrum zvukov prírodného sveta:

00:01:51.447 --> 00:01:53.016
morské vlny,

00:01:53.016 --> 00:01:53.916
hrmenie,

00:01:53.916 --> 00:01:54.939
spev vtákov

00:01:54.939 --> 00:01:56.016
a veľrýb.

00:01:56.016 --> 00:02:00.646
Platne tiež obsahujú hudbu
z rôznych dôb a kultúr,

00:02:00.646 --> 00:02:02.876
pozdravy v 55 jazykoch

00:02:02.876 --> 00:02:05.638
a správy od prezidenta Spojených štátov

00:02:05.638 --> 00:02:08.179
a generálneho tajomníka OSN.

00:02:08.179 --> 00:02:10.957
Obsahujú aj mapu.

00:02:10.957 --> 00:02:14.847
Každá pozlátená platňa zobrazuje
polohu našej Slnečnej sústavy

00:02:14.847 --> 00:02:17.469
určenú vzhľadom na 14 pulzarov.

00:02:17.469 --> 00:02:20.128
Boli zaznamenané ich presné
a jedinečné frekvencie,

00:02:20.128 --> 00:02:23.378
aby ich mohli inteligentné
mimozemské bytosti

00:02:23.378 --> 00:02:26.168
použiť a nájsť Zem.

00:02:26.168 --> 00:02:29.698
O mnoho rokov neskôr slávny
fyzik Stephen Hawking povedal,

00:02:29.698 --> 00:02:34.437
že bolo chybou dať mimozemským tvorom
návod, ako sa dostať k našej planéte.

00:02:34.437 --> 00:02:37.519
Hawking sa domnieva,
že žiaden mimozemský život

00:02:37.519 --> 00:02:40.798
pravdepodobne nie je
zložitejší než mikróby,

00:02:40.798 --> 00:02:44.887
ale varoval, že keby vyspelý
mimozemský druh navštívil Zem,

00:02:44.887 --> 00:02:48.819
bola by to podobná katastrofa,
akou bol príchod Krištofa Kolumba

00:02:48.819 --> 00:02:51.049
pre pôvodných obyvateľov Ameriky.

00:02:51.049 --> 00:02:54.458
Pozlátené platne zatiaľ
pokračujú vo svojej ceste.

00:02:54.458 --> 00:03:00.109
V roku 1990 obe sondy Voyager
prekročili obežnú dráhu Pluta.

00:03:00.109 --> 00:03:04.359
Voyager 1 vstúpil do medzihviezdneho
priestoru v roku 2012

00:03:04.359 --> 00:03:08.187
a najbližší hviezdny systém
dosiahne o 40 000 rokov.

00:03:08.187 --> 00:03:11.599
Ak mimozemský život objaví jednu zo sond,

00:03:11.599 --> 00:03:15.716
je možné, že rozlúštia záchytné
body z pozlátenej platne

00:03:15.716 --> 00:03:18.117
a jedného dňa navštívia našu planétu.

00:03:18.117 --> 00:03:19.554
To platí najmä vtedy,

00:03:19.554 --> 00:03:23.590
ak pôjde o technologicky
oveľa vyspelejšiu civilizáciu.

00:03:23.590 --> 00:03:25.591
Mohla by byť blahosklonná,

00:03:25.591 --> 00:03:30.220
ako snáď budeme aj my, ak bude raz ľudstvo
schopné medzihviezdnych ciest.

00:03:30.220 --> 00:03:32.470
Alebo môže byť nepriateľská.

00:03:32.470 --> 00:03:37.650
Hľadanie planét s možným životom
je ako hľadieť do obrovskej priepasti.

00:03:37.650 --> 00:03:41.224
Pravdepodobne nebudeme
naisto poznať evolučný stupeň,

00:03:41.224 --> 00:03:42.470
cítenie,

00:03:42.470 --> 00:03:43.570
charakter

00:03:43.570 --> 00:03:47.278
alebo zámery prvej formy života,
ktorú objavíme.

00:03:47.278 --> 00:03:49.930
Je teda riskantné pozerať sa von.

00:03:49.930 --> 00:03:52.239
Riskujeme svoj vlastný spôsob života.

00:03:52.239 --> 00:03:55.641
Môže však byť riskantnejšie nepozerať sa,

00:03:55.641 --> 00:04:00.841
odmietať priekopnícke spôsoby,
ktoré pomáhajú formovať náš vlastný druh.

00:04:00.841 --> 00:04:04.253
Všetci sa rodíme so zvedavosťou
týkajúcou sa sveta a vesmíru.

00:04:04.253 --> 00:04:09.250
Nasledovať túto zvedavosť je jedným
z najväčších úspechov ľudstva.

00:04:09.250 --> 00:04:11.911
Možno existuje priestor
na posúvanie hraníc vedy,

00:04:11.911 --> 00:04:15.031
pokiaľ budeme spolu s naším oduševnením

00:04:15.031 --> 00:04:17.671
živiť aj ďalší z najväčších
kladov ľudstva:

00:04:17.671 --> 00:04:19.511
nádej.