(hudba)

Tieto včely sú v mojej záhrade
v Berkeley v Kalifornii.

Do minulého roku som nikdy včely nechoval,

ale National Geographic ma požiadal,
aby som ich nafotil pre jeden dokument.

Aby som urobil presvedčivé 
fotky, rozhodol som sa,

že včely začnem chovať.

Ako iste viete,

včely opeľujú jednu tretinu našej úrody

a v poslednom čase 
prežívajú naozaj ťažké časy.

Ako fotograf som chcel preskúmať,
ako vlastne ten problém vyzerá.

Teraz vám ukážem, 
čo som za minulý rok zistil.

Toto malé chlpaté stvorenie

je zdravá mladá včela, spolovice 
vonku zo svojej materskej bunky.

Včely sa teraz pasujú 
s rôznymi problémami,

ako sú pesticídy, choroby alebo 
úbytok ich životného prostredia.

Ale najväčšou hrozbou je 
parazitujúci roztoč z Ázie,

klieštik včelí, lat. Varroa destructor.

Tento roztoč veľkosti špendlíkovej 
hlavičky vylezie na mladú včelu

a pije jej krv.

Takto nakoniec zničí celý úľ,

pretože oslabí imunitný systém včiel,

čím sa stanú citlivejšími
na iné choroby a stres.

Včely sú najzraniteľnejšie,

keď sa vyvíjajú vo svojich 
materských bunkách,

a mňa zaujímalo, ako tento proces vyzerá.

Spojil som sa teda so včelárskym 
laboratóriom v U.C. Davis

a naučil sa chovať včely 
priamo pred kamerou.

Teraz vám ukážem 
prvých 21 dní života včely

vtesnaných do 60 sekúnd.

Toto je včelie vajíčko, 
ktoré sa mení na larvu.

Toto sú už čerstvo vyliahnuté larvy, 
ktoré plávajú vo svojich bunkách.

Kŕmia sa touto bielou kašičkou, 
ktorú vylučujú včely kŕmičky.

Potom sa začnú pozvoľne 
utvárať nožičky a hlava

a menia sa na kuklu.

Na tomto zábere vidíte proces zakuklenia

a roztoče pobehujúce vo vnútri.

Potom sa preskupí tkanivo vo včeľom tele

a oči sa pomaly pigmentujú.

Ako posledná sa vytvorí koža

a vyrazia chĺpky.

(hudba)

(potlesk)

V polovici videa ste videli,

ako roztoče behali po mladých včelách.

Včelári bežne riešia tento problém

pomocou chemikálií.

Z dlhodobého hľadiska 
to nie je dobré.

Preto vedci hľadajú iné alternatívy

proti týmto roztočom.

Jednu možnosť odhalil 
experimentálny chov včiel

vo včeľom laboratóriu USDA v Baton Rouge.

Táto kráľovná a jej potomkovia
sú súčasťou tohto programu.

Vedci prišli na to,

že niektoré včely majú prirodzenú 
schopnosť sa s roztočmi vysporiadať.

Začali teda chovať líniu včiel 
odolnú proti roztočom.

Takto vyzerá chov včiel v laboratóriu.

Kráľovná panna sa uspí

a umelo oplodní týmto presným nástrojom.

Vďaka tejto procedúre môžu vedci

presne kontrolovať, ktoré 
včely sa krížia s ktorými.

Taká moc má ale háčik.

Vedci uspeli pri chove odolných včiel,

ale počas tohto procesu včely 
stratili niektoré vlastnosti,

ako napríklad vľúdnosť 
a schopnosť ukladať med.

Aby vedci tento problém prekonali,

spolupracujú s komerčnými včelármi.

Tu vidíte Breta Adeeho, ako otvára 
jeden zo svojich 72 000 úľov.

Spolu so svojím bratom riadi najväčšiu 
včelársku prevádzku na svete.

USDA umiestňuje svoje odolné včely
do ich prevádzky v nádeji,

že o nejaký čas vyselektujú tie včely, 
ktoré nebudú iba odolné proti roztočom,

ale si zachovajú aj všetky svoje kvality, 
vďaka ktorým sú pre nás užitočné.

A keď to povieme takto,

znie to, ako by sme manipulovali 
a zneužívali včely,

pričom pravdou je, 
že to robíme už tisícky rokov.

Zobrali sme tento divoký hmyz
a napchali sme ho do krabice,

čím sa prakticky domestikoval,

a pôvodne len preto, 
že sme chceli brať ich med,

ale postupne sme začali strácať 
naše prirodzené opeľovače,

naše divoké opeľovače,

a dnes je mnoho miest, 
kde tieto divoké opeľovače

už nedokážu uspokojiť naše 
nároky na opeľovanie v poľnohospodárstve,

takže tieto upravené včely sa stali 
súčasťou nášho potravného systému.

Takže keď hovoríme o záchrane včiel,

ja to chápem tak,

že najprv potrebujeme zachrániť 
náš vzťah so včelami

a aby sme navrhli nové riešenia,

musíme chápať základnú biológiu včiel

a porozumieť vplyvu stresorov, 
ktoré niekedy nevidíme.

Inými slovami, musíme 
včelám porozumieť zblízka.

Ďakujem.

(potlesk)