Rakovina sa zvyčajne začína vznikom
jedného nádoru (t. j. tumoru)
v jednej časti tela.
Ak sa nádor neodstráni,
rakovina sa môže rozšíriť nielen
do susedných orgánov,
ale aj do miest ďaleko od oblasti,
kde vznikla, napríklad do mozgu.
Ako sa rakovina vlastne dostane
do nových oblastí
a prečo je nákaza niektorých orgánov
pravdepodobnejšia ako iných?
Proces rozširovania rakoviny
v tele sa nazýva metastázovanie.
Začína sa, keď bunky rakoviny z pôvodného
nádoru napadnú susedné normálne tkanivo.
Ako sa bunky množia,
šíria sa týmito spôsobmi:
telesnými dutinami, lymfatickým systémom
alebo krvou.
Pri šírení telesnými dutinami
zhubné bunky preniknú cez povrch
dutín v našom tele.
Tieto povrchy sú známe ako peritoneum
a slúžia ako prepážky
oddeľujúce dutiny tela.
Napríklad zhubné bunky rakoviny vaječníkov
sa rozširujú cez peritoneum,
ktoré spája vaječník s pečeňou,
z čoho vznikajú metastázy
na povrchu pečene.
Pri rozširovaní sa krvou rakovinové bunky
ďalej preniknú do krvných ciev.
Keďže cievy sa nachádzajú
takmer po celom tele,
zhubné nádory ich využívajú na to,
aby sa dostali
do vzdialenejších častí tela.
Pri lymfatickom šírení rakovina
preniká do lymfatických uzlín
a cestuje do iných častí tela
lymfatickým systémom.
Tento systém odvádza
lymfu z mnohých častí tela,
a tak poskytuje aj veľkú spleť ciest
pre rakovinu.
Okrem toho sa lymfatické cievy
vyprázdňujú do krvného obehu,
čo umožňuje zhubným bunkám
rozširovať sa aj krvou.
Keď rakovinové bunky dorazia na nové
miesto, začnú sa množiť
a vytvárajú malé nádory známe
ako mikrometastázy.
Tieto malé nádory potom rastú
a stávajú sa z nich hotové nádory,
čím sa zakončí proces tvorby metastáz.
Rôzne typy rakoviny tvoria
metastázy na špecifických miestach.
Napríklad rakovina prostaty bežne
metastázuje v kostiach,
kým rakovina hrubého čreva
metastázuje v pečeni.
Vzor, podľa ktorého
zhubné bunky migrujú, sa snažili
vysvetliť rôzne teórie.
Zaujímavé sú najmä dve konfliktné teórie.
Anglický chirurg Stephen Paget
prišiel s teóriou semien a pôdy.
Táto teória hovorí,
že rakovinové bunky ľahko odumierajú
v nesprávnom mikroprostredí,
takže metastázujú iba v miestach
s podobnými vlastnosťami.
Ale James Ewing, prvý profesor
patológie na Cornell University
túto teóriu spochybnil
a tvrdil, že metastázy
sa vytvárajú na mieste,
kde sa stretajú
cievne a lymfatické kanály,
ktoré odvádzajú látky z pôvodného nádora.
Pacientom s primárnymi nádormi,
z ktorých cievy viedli do pľúc,
sa vyvinú metastázy na pľúcach.
Dnes vieme, že obe teórie
mali v niečom pravdu.
Ale celý proces metastázovania
je omnoho komplikovanejší
ako ho popisujú obe tieto teórie.
Faktory, ako sú vlastnosti
rakovinovej bunky
a efektivita imunitného systému
pri ničení rakovinových buniek,
tiež ovplyvňujú to,
či bude tvorba metastáz úspešná.
Žiaľ, na mnohé z otázok
o metastázach stále nemáme odpoveď.
Porozumenie presným mechanizmom
je dôležité preto,
aby sme našli liečbu
rakoviny v neskorších štádiách.
Študovaním vplyvu genetiky
a životného prostredia,
ktoré prispievajú k úspešnému
metastázovaniu,
vieme vymedziť spôsob,
ako zastaviť proces.
Vojna proti rakovine je neustály boj
a vedci tvrdo pracujú na vývoji
nových metód boja s metastázami.
V poslednej dobe je záujem o imunoterapiu,
metódu, ktorá využíva silu
imunitného systému
na ničenie migrujúcich buniek.
To sa dá napríklad tak, že pomocou vakcín
naučíme bunky imunitného systému
rozoznávať tie rakovinové.
Rast a aktivita buniek imunitného systému
sa dá stimulovať aj vstreknutím
umelo vytvorených interleukínov,
čo sú chemikálie, ktoré zvyčajne
vylučujú bunky imunitného systému.
Tieto dva spôsoby liečby
sú iba špičkou ľadovca.
Spoločným úsilím vlád,
firiem a vedcov pri výskume
sa nám možno raz podarí zastaviť
proces metastázovania nadobro.