Cameron Russellová: Výzor nie je všetko. Verte mi, som modelka.

Cameron Russellová priznáva, že vyhrala „genetický lotériu“ – je vysoká, pekná a robí modeling spodnej bielizne. Ale nesúďte ju podľa výzoru. V tejto nebojácnej prednáške nám ponúka trpký pohľad na modeling, ktorý ju urobil veľmi zvodnou, keď nemala ešte ani 16 rokov. (Nafilmované na podujatí TEDxMidAtlantic.)

Zdravím, volám sa Cameron Russelová

a posledných pár rokov

sa venujem modelingu.

Je to už vlastne 10 rokov.

A teraz cítim, že v miestnosti

je nepríjemné napätie,

pretože som si nemala obliecť tieto šaty.
(smiech)

Našťastie som si priniesla aj niečo na prezlečenie.

Takže teraz poprvýkrát uvidíte prezliekanie

priamo na pódiu TED-u, takže máte podľa mňa
aj dosť veľké štastie, že ste toho svedkami.

Ak niektoré zo žien boli skutočne zhrozené,
keď som sem prišla,

nemusíte sa mi teraz priznať,
zistím to neskôr na Twitteri.

(smiech)

Tiež chcem podotknúť,
že mám tú výhodu,

že môžem zmeniť, čo si o mne myslíte,

v priebehu 10 sekúnd.

Nie každý má tú možnosť.

Tieto topánky sú veľmi nepohodlné,

ešteže som sa rozhodla, že si ich neobujem.

Najhoršie je prevliecť si sveter cez hlavu.

Presne vtedy sa na mne budete smiať,

takže nič neskúšajte, kým ho mám na hlave.

Dobre.

Prečo som to urobila?

Bolo to divné.

Nuž,

dúfam, že nie až také divné ako táto fotka.

Imidž je mocný,

ale imidž je tiež povrchný.

Práve som úplne zmenila,
čo si o mne myslíte, za 6 sekúnd.

Na tejto fotke

som, po pravde, nikdy
nemala frajera v reálnom živote.

Cítila som sa veľmi nepríjemne
a fotograf mi stále hovoril,

že mám viac prehnúť chrbát

a dať si ruku do vlasov toho chalana.

A, samozrejme, okrem operácie

alebo falošného opálenia,
ktoré mám už dva dni kvôli práci,

môžeme urobiť len veľmi málo,
aby sme zmenili, ako vyzeráme.

A to, ako vyzeráme,
aj keď je to povrchné a nezmeniteľné,

má obrovský vplyv na náš život.

Takže dnes sa pre mňa
bude nebojácnosť rovnať úprimnosti.

Stojím tu dnes, pretože som modelka.

A preto, že som pekná biela žena –

v mojej brandži tomu hovoríme sexy dievča.

A odpoviem vám na otázky,
ktoré mi ľudia často kladú,

ale tentokrát úprimne.

Prvá otázka je: „Ako si sa dostala k modelingu?“

Vždy poviem len: „Objavili ma,“ ale to nič neznamená.

Skutočným dôvodom, prečo som sa stala modelkou,

je, že som vyhrala genetickú lotériu
a navyše som získala aj dedičstvo.

Možno premýšľate, aké je to dedičstvo.

Posledných dvesto rokov

definujeme krásu nielen ako zdravie a mladosť

a symetriu, ktoré obdivujeme,
lebo sme na to biologicky naprogramovaní,

ale tiež ako vysokú, štíhlu postavu,

ženskosť a bielu pleť.

Je to dedičstvo, ktoré bolo pre mňa vybudované

a z ktorého aj ťažím.

A viem, že v publiku sú ľudia,

ktorí sú teraz skeptickí,

a možno aj zopár módnych znalcov, ktorí si vravia,

„Počkať. Naomi. Tyra. Joan Smalls. Liu Wen.“

Najprv vás musím pochváliť,
že sa vyznáte v modelkách. Pôsobivé.

(smiech)

Ale bohužiaľ vás musím informovať,

že v roku 2007 veľmi oduševnená
doktorandka na Newyorskej univerzite

zrátala všetky modelky na móle,
každú jednu, ktorú niekto najal,

a z celkového počtu 677 modeliek

iba 27, teda menej ako 4 percentá, neboli biele.

Ďalšie otázka, ktorú mi ľudia položia je,

„Môzem byť modelka, keď vyrastiem?“

A moja prvá odpoveď je, „Neviem, o tom ja nerozhodujem.“

Ale ďalšia odpoveď, ktorú skutočne
chcem dať týmto dievčatám je „Prečo?

Chápeš? Môžeš byť čímkoľvek.

Môžeš byť prezidentkou USA

alebo vynájsť nový internet

alebo byť nindža poetka kardiochirurgie
a torakochirurgie,

čo by bolo super, lebo by si bola prvá.“

(smiech)

Ak mi aj po tomto úžasnom zozname povedia

„Nie, nie, Cameron, ja chcem byť modelka,“

poviem im, „Do toho, ale šéfuj mi.“

Ja totiž nič nevediem

a ty môžeš byť hlavnou
redaktorkou amerického Vogue

alebo výkonnou riaditeľkou H&M
alebo novým Stevenom Meiselom.

Keď poviete, že v dospelosti
chcete byť modelkou,

je skoro to isté ako keď poviete,
že v dospelosti chcete vyhrať loto.

Je to mimo vašej kontroly a je to skvelé

a nie je to kariéra.

Teraz vám predvediem vedomosti z modelingu zozbierané za 10 rokov,

pretože, na rozdiel od kardiochirurgie a torakochirurgie,

sa to dá jednoducho zhrnúť – priamo tu a teraz.

Takže ak máte fotografa tu

a svetlo tu, napríklad príjemné HMI,

a klient povie: „Cameron, chceme
penký záber pri chôdzi,“

táto noha ide dopredu, pekne natiahnuť,
táto ruka dozadu, táto ruka dopredu,

hlava na tri štvrtiny a len idete dopredu a dozadu,

robíte len toto a obzeráte sa
za svojimi vymyslenými kamarátmi,

300-, 400-, 500-krát. (smiech)

Bude to vyzerať asi takto. (smiech)

Dúfajme, že menej divne, ako tá v strede.

To je, neviem, čo sa tam stalo...

Bohužiaľ, keď skončíte školu,

a máte životopis a už ste robili
v niekoľkých zamestnaniach,

už nič nemôžete povedať.

Ak poviete, že sa chcete stretnúť
s prezidentom Spojených štátov,

ale vo vašom životopise stojí
„Modelka spodnej bielizne: 10 rokov,“

ľudia sa na vás len zvláštne pozrú.

Ľudia sa ma ďalej pýtajú:
„Retušujú všetky fotky?“

Áno, retušujú viac-menej všetky fotky,

ale to je len malou
časťou všetkého, čo sa deje.

Toto je moja úplne prvá fotka

a tiež je to úplne prvýkrát,
keď som mala na sebe bikini,

dokonca som vtedy nemala
ešte ani menštruáciu.

Viem, to už je osobné,

ale bola som veľmi mladá.

Takto som vyzerala so starou mamou
iba pár mesiacov predtým.

Tu som v ten istý deň ako toto fotenie.

Bola so mnou moja priateľka.

Tu som na pyžamovej párty
pár dní pred fotením pre francúzsky Vogue.

Tu som so svojím futbalovým tímom a vo V Magazine.

A tu som dnes.

A dúfam, že to, čo tu vidíte,

nie sú fotky, na ktorých som ja.

Sú to výtvory,

výtvory skupiny profesionálov –

kaderníkov, maskérov, fotografov, štylistov

a všetkých ich asistentov
a pre-produkcia a post-produkcia,

až kým vytvorili toto. To nie som ja.

Ďalšia vec, na ktorú sa ma ľudia pýtajú, je:

„Dostávaš veci zadarmo?“

Mám priveľa topánok s 20 cm opätkom,

ktoré nikdy nenosím, ak nerátame dnešok,

ale veci, ktoré mám zadarmo,

sú skôr veci v reálnom živote –
tie, o ktorých neradi hovoríme.

Vyrástla som v Cambridgi

a raz som išla do obchodu
a zabudla som si peniaze,

a tak mi šaty dali zadarmo.

Keď som bola tínedžerka,
išla som s priateľkou v aute.

Bola hrozná šoférka a prešla na červenú

a, samozrejme, nás zastavili

a stačilo len „Prepáčte, pán policajt.“

A šli sme ďalej.

Tieto veci dostávam zadarmo
preto, ako vyzerám,

nie preto, kto som,
a existujú ľudia, ktorí platia preto,

ako vyzerajú a nie preto, kto sú.

Žijem v New Yorku

a zo 140 000 tínedžerov,
ktorých za minulý rok zastavili a prehľadali,

bolo 86 % čiernych alebo latino

a väčšina z nich boli mladí muži.

V New Yorku žije iba 177 000 mladých mužov,
ktorí sú súčasťou komunity čiernych alebo latino ľudí,

takže pre nich nie je otázkou
„Zastavia ma?“

ale „Koľkokrát ma zastavia?
Kedy ma zastavia?“

Keď som si robila prieskum pre túto prednášku,

zistila som, že 53 percent 13-ročných dievčat

v USA nie je spokojných so svojim telom

a kým dosiahnu 17 rokov,
toto číslo sa zvýši na 78 %.

Posledná otázka, ktorú mi ľudia kladú, je:

„Aké je to byť modelkou?“

A myslím, že čakajú odpoveď ako:

„Ak budeš chudšia a budeš mať lesklejšie vlasy,

budeš veľmi šťastná a nádherná.“

A keď sme v zákulisí, naše odpovede

znejú veľmi podobne.

Hovoríme: „Je úžasné cestovať,

je úžasné pracovať s kreatívnymi,
inšpiratívnymi, zanietenými ľuďmi.“

A to všetko je pravda,
ale je to iba polovica celej pravdy,

pretože to, čo nehovoríme pred kamerou,

to, čo som nikdy nepovedala pred kamerou,

je: „Som neistá.“

Som neistá, pretože musím každý deň

myslieť na to, ako vyzerám.

A ak si vravíte:

„Budem šťastnejšia, ak budem mať
chudšie stehná a lesklejšie vlasy?“

Mali by ste sa len stretnúť so skupinou modeliek,

pretože ony majú najchudšie stehná
a najlesklejšie vlasy a najštýlovejšie oblečenie

a sú to pravdepodobne
fyzicky najneistejšie ženy na svete.

Keď som písala túto prednášku,
bolo pre mňa veľmi ťažké

nájsť rovnováhu, pretože na jednej strane

pre mňa bolo veľmi nepríjemné
prísť sem a povedať:

„Pozrite, získala som všetky tieto výhody,
lebo všetko hrá v môj prospech,“

a tiež bolo veľmi nepríjemné pokračovať vetou:

„Ale nie vždy som preto šťastná.“

Ale hlavne bolo zložité hovoriť o dedičstve

utlačovania na základe pohlavia a rasy,

keďže z neho mám veľmi veľké výhody.

Ale som aj šťastná a poctená,
že tu môžem stáť,

a myslím, že je úžasné, že som sem mohla prísť

skôr, ako uplynulo 10, 20
alebo 30 rokov mojej kariéry,

lebo potom by som vám možno
nepovedala o svojej prvej práci

alebo o tom, ako som si zaplatila vysokú školu,

čo je pre mňa dôležité teraz.

Ak si z tejto prednášky máte niečo odniesť,

dúfam, že to bude myšlienka,
že pre všetkých je pohodlnejšie všímať si

silu imidžu v tom, čo vidíme ako úspech

alebo ako neúspech.

Ďakujem. (potlesk)